Archív kategorií: Prezentácie

Audiozáznam z prezentácie: Jana Truhlářová o monografii Dlhá cesta k porozumeniu

Jana Truhlarova2Romanistka Jana Truhlářová publikovala minulý rok  monografiu Dlhá cesta k porozumeniu. Émile Zola, Gustave Flaubert, Guy de Maupassant v slovenskej literatúre a kritike. Zameriava sa v nej na komplikovanú slovenskú recepciu troch významných francúzskych spisovateľov druhej polovice 19. storočia, ktorí pôsobili na európsky literárny vývin v čase utvárajúcej sa modernej slovenskej literatúry, a tak sa s ich literárnymi názormi a koncepciami domáci literáti a kritici nevyhnutne vyrovnávali.

V marci 2022 sa konala online prezentácia monografie, na ktorej knihu okrem samotnej autorky predstavili vedecká redaktorka prof. Mária Kusá, ako aj posudzovateľky  prof. Zuzana Malinovská a doc. Jana Páleníková.  O tom, čo všetko vzniku knihy predchádzalo a čo prináša, hovorí autorka v audiozázname

Link na audiozáznam nájdete TU.

 

Prečo nositeľ Nobelovej ceny Abdulrazak Gurnah nepíše v rodnom jazyku? Vypočujte si podcast

Foto: OZ Doslov
Foto: Natália Zajačiková

Posledné minuloročné číslo časopisu Verzia s témou Ako čítať postkoloniálnu literatúru zostavila Dobrota Pucherová z Ústavu svetovej literatúry SAV. Spolu s kolegyňou Natáliou Rondzikovou aj verejne predstavili preklady, umelecké texty a najmä eseje, ktoré v danej súvislosti analyzujú súčasné literárne diela autoriek a autorov pochádzajúcich z Indie, Afriky či Karibiku. V rozhovore sa venujú problematike, prečo tieto diela vznikajú v jazyku kolonizujúcej krajiny a sústreďujú sa predovšetkým na osobnosť a dielo Abdulrazaka Gurnaha. Autor pôvodom z Tanzánie získal minulý rok Nobelovu cenu za literatúru, čo vyvolalo aj negatívne reakcie práve preto, že nepíše v rodnom jazyku.

Podcast z prezentácie si môžete vypočuť TU.

Peter Stamm predstavuje na Slovensku román Sedem rokov

stammPeter Stamm – autorské čítania
14. – 17. marec 2022

Najprekladanejší súčasný švajčiarsky autor Peter Stamm navštívi v najbližších dňoch Slovensko. V týždni od 14. marca 2022 bude hosťom série autorských čítaní usporiadaných v spolupráci s Goetheho inštitútom, Švajčiarskym veľvyslanectvom v Slovenskej  republike a Švajčiarskou kultúrnou nadáciou Pro Helvetia. Centrom záujmu počas jeho pobytu bude román Sedem rokov, ktorý vyšiel v roku 2020 v slovenskom preklade Jána Jambora.
Peter Stamm vstúpil do sveta literatúry po tridsiatke. Patrí k najčastejšie prekladaným autorom súčasnej švajčiarskej po nemecky písanej literatúry. Jeho texty komplexne odrážajú vysoké literárne kvality, podporené ekonomickým myslením vo vzťahu k textu, študijnými vedemosťami z psychológie a patopsychológie, ako aj cestovateľskými skúsenosťami.

Podujatia sa uskutočnia na týchto miestach:
14. marca o 17.00: Banská Bystrica, Záhrada,
15. marca o 17.00: Divadlo Viola Prešov,
17. marca o 18.00: Goetheho inštitút Bratislava.

Diskusie moderuje doc. Mgr. Ján Jambor, PhD., budú prebiehať v dvoch jazykoch. Konsekutívne tlmočenie aj umelecký prednes ukážok v slovenčine sú zabezpečené. Bratislavské podujatie sa bude aj streamovať.

Linky na miesta podujatí:
https://www.zahradacnk.sk/event/207-citanie-a-diskusia-peter-stamm-na-slovensku
https://www.violapresov.sk/program-a-vstupenky
https://www.goethe.de/ins/sk/sk/ver.cfm?event_id=22709299

O živote a tvorbe Petra Stamma rozpráva Ján Jambor aj v rozhovore na rádiu Devín. Nájdete ho TU.

Peter Stamm (1963) Pokračovať na Peter Stamm predstavuje na Slovensku román Sedem rokov

Ján Jambor a divadelná sila Friedricha Dürrenmatta

Jambor_fotka_042021

 

 

 

 

 

Začiatok roka 2021 sa vo svetovej literatúre niesol v znamení stého výročia narodenia Friedricha Dürrenmatta, jedného z najvýznamnejších autorov 20. storočia. Divadelná tvorba tohto švajčiarskeho prozaika, publicistu, dramatika a esejistu nadväzuje na autorov situačnej komédie, nesie v sebe prvky absurdnej drámy, čierneho humoru či epického divadla. Jeho hry sa dodnes uvádzajú v divadlách po celom svete, dokážu šokovať, provokovať a nútia publikum rozmýšľať o povahe sveta a základných hodnotách spoločnosti. Autor pritom nevychádza z mimetického stvárňovania skutočnosti, ale z novej koncepcie modelovej drámy. Jednou z hier Friedricha Dürrenmatta je aj divadelná groteska Malér – príbeh zo svojskej súdnej siene, ktorý po pandemickej kríze uviedlo v premiére divadlo Astorka Korzo ´90 v réžii Ondreja Spišáka v júni tohto roka. Počas jej príprav si redaktorka Rádia Devín Zuzana Golianová pozvala na rozhovor do relácie Fenomény aj Jána Jambora z Ústavu svetovej literatúry SAV, ktorý sa Dürrenmattovi dlhodobo venuje v spolupráci so Švajčiarskym literárnym archívom v Berne. Rozhovor s ním a s režisérom inscenácie si môžete vypočuť TU.
maler astorka2

 


Inscenácia Malér v divadle Astorka mala premiéru koncom júna 2021.
FOTO: Archív J. J. a Astorka – Korzo ´90

fd100jahre

O preklade spoločenskovedných textov a ich kultúrnych vplyvoch rozpráva profesorka Mária Kusá

masa kusaTradícia prekladu umeleckých textov sa vždy spája s vývojom politickej a spoločenskej situácie v danom kultúrnom priestore. Mnohí prekladatelia umeleckej literatúry boli odjakživa aj autormi umenovedných, filozofických či antropologických textov, ktoré ovplyvňovali uvažovanie v rozličných vedných disciplínach. Že bez tohto pôsobenia sa poznanie neposúva ďalej, potvrdzuje čerstvo vydaný zborník Preklad vo vedách o človeku a dialóg kultúr. Štúdie v ňom hovoria o zásadnom vplyve spoločenskovednej prekladovej literatúry na myslenie a zmenu kánonu v slovenskom kultúrnom priestore asústreďujú sa najmä na dosah francúzskeho prostredia. Viac na túto tému sa dozviete z rozprávania Prof. PhDr. Márie Kusej, CSc. v relácii Rádia Devín Akadémia.

V časovom úseku od 5:30 do 17:30 si ho môžete vypočuť TU.

Ján Jambor o Friedrichovi Dürrenmattovi

friedrich durrenmattŠvajčiarsky dramatik, spisovateľ, básnik a scenárista Friedrich Dürrenmatt patrí medzi najvýznamnejších a najlepšie píšucich nemeckých autorov 20. storočia. Na Slovensku je známy nielen ako autor románov, noviel, detektívnych poviedok, esejí, divadelných hier – najmä takzvaných modelových drám, ale aj ako osobnosť s občianskym postojom. V roku 1968 odsúdil okupáciu Československa, podporil Chartu 77 a po páde režimu aktívne sledoval nástup demokracie v postkomunistických krajinách. Pod vplyvom expresionizmu sa jeho literárne pôsobenie úzko prepojilo aj s výtvarnou tvorbou, venoval sa maľbe, kresbe, grafike. Viac o jeho živote a diele sa dozviete z rozhovoru redaktorky rádia Devín Zuzany Galkovej s doc. Mgr. Jánom Jamborom, PhD. z Ústavu svetovej literatúry SAV.

Vypočuť si ho môžete TU.

Peter Stamm obišiel svet, aby mohol zaostriť na vzťahové konštelácie

Peter-StammDoc. Mgr. Ján Jambor, PhD. v rozhovore o najprekladanejšom súčasnom švajčiarskom autorovi

Literatúra dokáže popisovať ľudí oveľa lepšie ako psychológia, pretože nemusí byť taká exaktná. V takomto nastavení ju vníma spisovateľ Peter Stamm. Najprekladanejší súčasný švajčiarsky autor mal takmer tridsať, keď vstúpil do sveta literatúry. Diela tohto autora píšuceho po nemecky komplexne odrážajú vysoké literárne kvality, podporené ekonomickým myslením vo vzťahu k textu, študijnými vedemosťami z psychológie a patopsychológie, ako aj cestovateľskými skúsenosťami. V snahe vyrovnať sa so súčasným stavom sveta mu umožnili zaostriť predovšetkým na medziľudské vzťahy, rodinné konštelácie či partnerské spolužitia. O jeho živote a tvorbe rozprával náš kolega Ján Jambor na Rádiu Devín. Môžete si ho vypočuť stránke RTVS.
FOTO: Gaby Gerster

Profesor Adam Bžoch v podcaste u Michala Hvoreckého

Adam BžochLit_cast Slowakei je prvý nemeckojazyčný podcast  o slovenskej literatúre z dielne Literárneho informačného centra. Oslovuje nemecky hovoriacich ľudí, ktorí sa chcú o súčasnej literatúre na Slovensku dozvedieť viac. Rozhovory vedie spisovateľ a prekladateľ Michal Hvorecký a do štrnásteho vydania si pozval literárneho vedca, germanistu, nederlandistu a prekladateľa z nemeckojazyčnej a nizozemskej literatúry, profesora Adama Bžocha z Ústavu svetovej literatúry SAV.  Porozprávali sa o jeho vzťahu k nemčine a nemeckej kultúre a literatúre, o otázkach ústupu nemčiny ako svetového jazyka a prebrali spolu aj situáciu nemčiny v slovenskom školstve. Podcast si môžete vypočuť na tomto linku.

 

Rozhovor: Judit Görözdi pre Rádio Devín o literárnej vede, čítaní a preklade

juditUniverzitné prostredie v revolučnom roku 1989 ukázalo jedinečnú cestu k spôsobu, ako čítať a analyzovať literárne texty vo všetkých možných vrstvách a kontextoch. Skvelú jazdu životom literárnej histórie a vedy priniesol rozhovor redaktorky rádia Devín Andrey Makyšovej Volárovej s riaditeľkou Ústavu svetovej literatúry Judit Görözdi. Porozprávali sa o literárnovednej práci, čítaní krásnych kníh aj o fenoméne prekladateľstva. Rozhovor si môžete vypočuť  na tomto linku.