Prof. Dr. Claus-Michael Ort (Christian-Albrechts-Universität zu Kiel):

Sein Gastvortrag in deutscher Sprache finden Sie HIER. / Vypočujte si záznam hosťovskej prednášky v nemeckom jazyku.

„Krásna“ literatúra svojimi fiktívnymi naratívmi o prírode, kultúre (kultúrach), spoločnosti a dejinách uvádza do obehu konštrukcie „reality“, ktoré formujú estetické, morálne, náboženské, politické a ekonomické vnímanie „sveta“ a spoločenskej praxe. Tým, že literatúra takýmto spôsobom stabilizuje, legitimizuje a popularizuje a/alebo kriticky reflektuje bežné alebo špeciálne „poznanie“, vytvára aj poznanie seba samej a poznanie „sveta“. Zároveň prispieva k tomu, ako spoločnosti ponímajú seba samy. V tejto súvislosti si osobitnú pozornosť zasluhujú prístupy, ktoré nechápu textovú analýzu ako samoúčelnú, ale pokúšajú sa prepojiť literárne druhy, žánre a texty – ich špecifické formy a sémantiku – so sociálnymi kontextmi konania a horizontmi poznania. Uvedenej problematike sa na pôde Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., vo svojej prednáške venoval náš hosť profesor Claus-Michael Ort.

Hosťovská prednáška v rámci výskumného projektu VEGA 2/0111/20 Interdiskurzívne konštruovanie reality v literatúre.

Dr. Carola Heinrich absolvovala štúdium romanistiky, talianistiky a komunikačných štúdií na LMU v Mníchove a na Univerzite v Havane. Svoj výskumný záujem sústreďuje na rumunskú a latinskoamerickú literatúru 20. a 21. storočia, postsovietske divadlo a film, postkoloniálne štúdie, translatológiu, ako aj problematiku výskumu kultúrnej pamäti. Prinášame vám záznam hosťovskej prednášky, ktorú predniesla na pôde Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., v roku 2022.

Mocenské vzťahy medzi Sovietskym zväzom ako centrom a štátmi „východného bloku“ sú porovnateľné so vzťahom západných koloniálnych štátov k ich kolóniám. Na základe tejto premisy sa Sovietsky zväz a jeho nástupnícky štát Rusko považujú za hegemónnu mocnosť v postkoloniálnom zmysle.

Z tejto postkoloniálnej perspektívy sa v prednáške pozrieme na dôsledky sovietskej dominancie voči dvom kultúram, ktoré boli v minulosti pod silným sovietskym vplyvom: na Kubu a Rumunsko. Dr. Carola Heinrich vo svojej prednáške skúma reakcie na zánik hegemónnej moci Sovietskeho zväzu a objasňuje ich na základe inscenovania v divadle, performancii, filme, videu a v rozhlasovej hre po roku 1989. Prostredníctvom kompa-ratívnej analýzy skúma mocenské štruktúry na základe teórií prekladu
a reflektuje zmenu úlohy, reprezentácie a prisudzovania kultúrneho obrazu „Rusa/Rusky“ po rozpade Sovietskeho zväzu. Záznam prednášky v nemeckom jazyku si môžete vypočuť TU.

Hosťovská prednáška v rámci výskumného projektu VEGA 2/0111/20 Interdiskurzívne konštruovanie reality v literatúre.

O kreovaní dôležitého kolektívneho symbolu, jeho význame
a premenách uvažoval počas hosťovskej prednášky,  ktorá sa konala na pôde Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i.,  profesor Martin  Golema.  Pri premýšľaní o dejinách sa bez literárne konštruovaných, interdiskurzívne platných kolektívnych symbolov, metafor či príbehov jednoducho nedokážeme zaobísť. Môžeme však voliť medzi románom ako žánrovou perspektívou blízkou kritickým humanitným vedám a totemickým eposom. Záznam prednášky si môžete vypočuť na našom Youtube kanáli TU.

Hosťovská prednáška v rámci výskumného projektu VEGA 2/0111/20 Interdiskurzívne konštruovanie reality v literatúre.

Projekt Alexander von Humboldt auf Reisen – Wissenschaft aus der Bewegung (Alexander von Humboldt na cestách – veda z pohybu) sa snaží pomocou najnovších digitálnych technológií uchopiť dielo nemeckého polyhistora v jeho komplexnosti. O diele Alexandra von Humboldta ako výzve pre edičnú filológiu hovoril na pôde Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., v hosťovskej prednáške prof. Dr. Ottmar Ette. Záznam prednášky v nemeckom jazyku si môžete vypočuť TU. Veríme, že inšpiratívny obsah prednášky ospravedlní zníženú kvalitu záznamu.

Hosťovská prednáška v rámci výskumného projektu VEGA 2/0111/20 Interdiskurzívne konštruovanie reality v literatúre.