Archív kategorií: Udalosti

The Broadening of Poetics 3: Areas of Ecopoetics

Ecopoetics_1Medzinárodná interdisciplinárna vedecká konferencia
24. – 25. októbra 2022 (pondelok a utorok)
prezenčne a online v angličtine, poľštine a slovenčine (podľa programu)

Miesto konania: Wydzial Polonistyki Uniwersytet Warszawski

Podujatie sa koná v rámci série konferencií Widening Poetics a jeho cieľom je nazerať na ekopoetiku ako transdiskurzívnu a transmediálnu textovú prax a výskumnú metódu, ktorá poskytuje nástroje na opis posolstiev zameraných na zobrazenie vzťahu človeka k prírode, vrátane iných živých bytostí. Okolnosti formulovania predpokladov ekopoetiky – prehlbujúca sa klimatická kríza, ktorá poukazuje na destabilizujúce účinky človeka na životné prostredie – ju stavajú na hranicu medzi humanitnými a ostatnými vedami. Využitie ekopoetického inštrumentária pri štúdiu textových foriem rôznych diskurzov, médií a umení umožňuje zachytiť rozmanité a dynamické vzťahy medzi človekom a prírodným svetom a navrhnúť nové spôsoby vnímania a reprezentácie, charakteristické pre antropocénne vedomie alebo posthumánnu subjektivitu.

Zámerom konferencie je upriamiť pozornosť na nasledovné tematické okruhy:
– rôznosť prístupov k ekopoetike: teoretické a filozofické základy, ktoré tematizujú a formujú chápanie vzťahu človeka k prírodnému prostrediu;
– od egocentrického k ekocentrickému mysleniu: projekt ekocentrických humanitných vied v ére antropocénu;
– diachrónne posuny v reprezentácii prírody a textové formovanie vzťahu človeka a prírody; Pokračovať na The Broadening of Poetics 3: Areas of Ecopoetics

Literární mýty 20. století na pozadí kulturní paměti a traumatu

Medzinárodný workshop
17. – 18. októbra 2022 (pondelok a utorok)
prezenčne + online

Miesto konania: Slovanský ústav AV ČR, v. v. i., Praha

Medzinárodné vedecké podujatie sa koná v rámci spolupráce partnerských pracovísk na základe programu Strategie AV 21 Anatomie evropské společnosti, ktorý sa realizuje v rokoch 2022 – 2026 na aktuálnu tému Traumatická a posttraumatická paměť 20. století v evropských literaturách. Príspevky účastníčok a účastníkov podujatia reflektujú ich doterajšiu pracovnú skúsenosť s témou traumy, literárneho mýtu či pamäti, bez požiadavky na zjednotený alebo zjednocujúci metodologický prístup. Medzinárodný workshop chce ukázať možné prístupy k téme a vytvoriť východisko pre ďalšiu systematickú a užšie zameranú prácu. Pokračovať na Literární mýty 20. století na pozadí kulturní paměti a traumatu

Márii Bátorovej udelili Čestnú plaketu SAV Ľudovíta Štúra

FOTO - Martin Bystriansky
Mária Bátorová s manželom. FOTO – Martin Bystriansky

S vyjadrením úcty a vďaky ocenili prof. PhDr. Máriu Bátorovú, DrSc. z Ústavu svetovej literatúry SAV. Ako pracovníčka akadémie, ktorá sa svojou prácou stala súčasťou histórie Slovenskej akadémie vied, si v pondelok 20. júna 2022 prevzala Čestnú plaketu SAV Ľudovíta Štúra za zásluhy v humanitných a spoločenských vedách. Srdečne blahoželáme.

Viac o odovzdávaní ceny si môžete prečítať TU.

 

Tohtoročná porotkyňa Anasoft litera Jana Cviková o študentskej cene René: Každý z titulov je výnimočný osobitým spracovaním vážnej témy

FOTO - anasoftlitera.sk
FOTO – anasoftlitera.sk

Popri prestížnej cene o najlepšie prozaické dielo uplynulého roka vyhlasuje Anasoft litera v spolupráci s Literárnym informačným centrom aj študentskú verziu tejto literárnej ceny na Slovensku. Jej názov je René – Anasoft litera gymnazistov, prebieha už šiesty rok a rozhodujú o nej študentky a študenti vybraných gymnázií a stredných škôl. Päticu kníh, medzi ktorými hľadajú tú „svoju“ najlepšiu, vyberala odborná porota, ktorej členkou je tento rok aj naša kolegyňa, germanistka, literárna vedkyňa, prekladateľka, redaktorka a rodová expertka Jana Cviková. Spolu s ňou rozhodovali o finálovej päťke poľská prekladateľka a spisovateľka Weronika Gogola, literárna vedkyňa a pedagogička Tamara Janecová, redaktor, literárny kritik a prekladateľ Gábor Csanda a literárny vedec, prekladateľ a vysokoškolský pedagóg Marián Andričík. Vybrali diela týchto autoriek a autorov: Nicol Hochholczerová: Táto izba sa nedá zjesť (KK Bagala, 2021), Jana Micenková: Krv je len voda (Marenčit PT, 2021), Mariana Čengel Solčanská: Proces s mŕtvym (Ikar, 2021), Arpád Soltész: Zlodej (Ikar, 2021), Marek Vadas: Šesť cudzincov (KK Bagala, 2021).

Jana Cviková sa o vybraných tituloch pre cenu René vyjadrila: „Každý z nich je výnimočný osobitým literárnym spracovaním vážnej témy – mnohých tvárí násilia; v rôznom pomere sa tu prelínajú súkromné príbehy s verejnými a až analyticky striedajú rôzne perspektívy. Poetika siaha od štýlu drsnej novinárskej školy cez takmer surreálnu obraznosť pre vyjadrenie najintímnejších zranení po filmovým strihom diktovanú dynamiku striedania scén.“

Viac informácií o cene René nájdete TU.

 

Translatológia na Ukrajine ako integrálna súčasť európskeho kontextu

logaMedzinárodná vedecká konferencia
12. 5. – 13. 5. 2022 (štvrtok a piatok)

Miesto konania:
Filozofická fakulta UK v Bratislave + online

Krutá vojenská agresia, ktorá sa začala 24. februára tohto roku na Ukrajine, je priamym útokom na základné európske hodnoty demokracie, slobody a dodržiavania ľudských práv. V súvislosti so súčasnou situáciou bude v Bratislave prebiehať medzinárodná vedecká konferencia Translation Studies in Ukraine as an Integral Part of European Context, ktorú na pôde Filozofickej fakulty UK v Bratislave organizujú Univerzita Komenského  v Bratislave, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Ústav svetovej literatúry SAV a Slovenská asociácia prekladateľov a tlmočníkov. Organizátorské inštitúcie vychádzajú zo skutočnosti, že translatológia na Ukrajine a vynikajúci výskum realizovaný na jej univerzitách sa v posledných desaťročiach čoraz viac zviditeľňuje. Krajinu v tejto oblasti reprezentujú významné osobnosti, ktoré vystúpia na bratislavskej konferencii, medzi nimi Oleksandr Kalnychenko, Lada Kolomiyets, Leonid Chernovaty, Viacheslav Karaban či Maksym V. Strikha. Cieľom konferencie je zviditeľniť výsledky ukrajinského výskumu prekladu a dať tak najavo hlboké presvedčenie o tom, že Ukrajina bola odjakživa integrálnou súčasťou Európy a jej kultúra sa vyznačuje skutočnými európskymi hodnotami.

Zoznam všetkých rečníčok a rečníkov nájdete TU.
Program konferencie nájdete TU.
Bližšie informácie o konferencii nájdete TU.

Všetky sekcie budú tlmočené do slovenčiny, angličtiny a ukrajinčiny.
Účasť na konferencii je bezplatná, bude prebiehať aj online, zaregistrovať sa môžete na: https://forms.gle/8PE4oayFh5zeA6eK9

Záznam z prednášky Miloslava Szabóa o literárnom antisemitizme

zaznam prednaskyMiloslav Szabó:
Literárny antisemitizmus – stav
a perspektívy bádania

 

Výskum literárneho antisemitizmu na Slovensku nemá tradíciu, a to ani v rámci dejín slovenskej literatúry, ani v literárnej komparatistike. Práve možnosti skúmania antisemitizmu v literatúre sú témou hosťovskej prednášky Mgr. Miloslava Szabóa, PhD. Historik, germanista a spisovateľ priblížil na online stretnutí svoj postoj k najnovším trendom tohto výskumu v českom a nemeckom kontexte.

Záznam z prednášky si môžete pozrieť a vypočuť TU.
Viac informácií o autorovi a jeho dielach nájdete TU.

Prednáška Miroslava Marcelliho: Francúzsky štrukturalizmus – teória diskurzu

marcelliKeď hovoríme o diskurze, akoby sme sa ocitli zároveň v jazyku aj mimo klasických jazykových kategórií. Zároveň sa neomylne dostaneme k filozofii francúzskeho štrukturalizmu, ktorá sa na Slovensku dlhé roky spája s menom Miroslava Marcelliho. Filozof, prekladateľ, profesor a pedagóg prijal koncom minulého roka pozvanie Ústavu svetovej literatúry na online prednášku s názvom Francúzsky štrukturalizmus – teória diskurzu. Objasňuje v nej korene svojho záujmu o dielo Michaela Foucaulta, zároveň sa venuje diskurzu ako relevantnému pojmu francúzskeho štrukturalizmu. Približuje ho ako konkrétnu podobu vedenia, ktorú skúmame v sieti intersubjektívnych vzťahov umožňujúcich rečovú komunikáciu.

Záznam prednášky si môžete vypočuť TU. Pokračovať na Prednáška Miroslava Marcelliho: Francúzsky štrukturalizmus – teória diskurzu

Globálne utrpenie Werthera: záznam z prednášky Johannesa D. Kaminského

kaminskiJohannes 
D. Kaminski: 
Globálne utrpenie Werthera. Modulárny prístup 
k medzikultúrnemu transferu

Po nadšenom prijatí Goetheho románu Utrpenie mladého Werthera v 19. storočí vo Francúzsku, Anglicku a Taliansku došlo začiatkom 20. storočia k vlnám jeho prekladov a adaptácií aj v Číne a Japonsku. Weite (Werther po čínsky) a Ueruteru (po japonsky) sa nevyhnutne líšia od Werthera, ako je vykreslený v zaužívaných literárnovedných diskusiách. Dá sa s týmito oživenými duchmi vstúpiť do dialógu?
Týmito otázkami sa zaoberal vo svojej júnovej hosťovskej online prednáške germanista a sinológ Johannes D. Kaminski, PhD. Od 1. novembra 2021  je vďaka Slovenskému vedeckému a akademickému programu naším novým kolegom v Ústave svetovej literatúry SAV. Okrem výskumu Goetheho diela sa zaoberá starovekou čínskou literatúrou a problematikou dystópie v súčasnej literatúre.
Prednášku v angličtine si môžete pozrieť TU.

Foto: medienportal.univie.ac.at

Storočnica Miklósa Mészölya v časopise Verzia

Časopis Verzia sa zameriava na umelecký preklad a jeho reflexiu. Od roku 2020 ho vydáva občianske združenie literárnych prekladateliek a prekladateľov, redaktoriek a redaktorov DoSlov. Vychádza online, doteraz boli publikované tri čísla. Na jeho príprave sa podieľajú aj naši kolegovia a kolegyne, redakčne, autorsky aj prekladateľsky (Natália Rondziková a Igor Tyšš). Pri príležitosti storočnice výnimočného maďarského spisovateľa Miklósa Mészölya vyšlo špeciálne číslo Verzie venované jeho tvorbe, na ktorom spolupracovali literárna vedkyňa Judit Görözdi a prekladateľka Eva Andrejčáková.

Ukážky zo spisovateľovho diela vybrala a úvodnú štúdiu napísala Judit Görözdi, ktorá je zároveň autorkou knižnej monografie pod názvom Figúry odmlčania v próze Miklósa Mészölya (2010). Jeho tvorbu v časopise predstavila aj týmito slovami: „neuspokojil sa s tradičnými formami rozprávačstva. Neustále experimentoval, aby príbehy vyrozprával v ich dokonalej celistvosti, čo najhodnovernejšie a najpresnejšie. Aby vytváral diela, ktoré sú, ako to formuluje v poviedke Skĺznutie (Lesiklás), žiarivým odrazom skutočného života (…). Preto prehodnocoval možnosti jazykového uchopenia, kauzálne uvažovanie a našu schopnosť chápať dejiny v prúde času. Dnes už niet pochýb, že svojím novátorským prístupom k možnostiam umeleckého vyjadrenia výrazne inšpiroval aj neskoršiu spisovateľskú generáciu.“

obalka verzia

Mészölyove texty preložili Lenka Nagyová, Renáta Deáková, Tímea Krekovič Beck, Gabriela Magová, Eva Andrejčáková, Jitka Rožňová.

Časopis sprevádzajú výtvarné diela Rity Koszorús.

 

Konferencia: Preklad, tlmočenie a kultúra

Bez názvu22. – 24. septembra 2021
(streda až piatok)
Banská Bystrica

 

Pozývame na medzinárodnú vedeckú konferenciu Preklad, tlmočenie a kultúra: Návrat k človeku v preklade, tlmočení a translatológii, ktorá sa koná od stredy 22. do piatku 24. septembra 2021 v Banskej Bystrici. Prebieha kombinovanou formou za osobnej účasti a zároveň online (youtube stream v programe aj bez registrácie). Konferenčné jazyky sú slovenčina a angličtina.

Podrobný program konferencie nájdete TU.
Pre ďalšie informácie navštívte webovú stránku konferencie TIC.

V stredu môžete konferenciu od 8:45 sledovať online. Už o 9:00 vystúpi prvý hlavný rečník Jan Pedersen (Štokholmská univerzita) s prednáškou Rehumanising Subtitling – Why humans make better subtitles than machines.

janpedersen

Vo štvrtok sa program o 9:30 začína prednáškou Susan Bassnett (Univerzita vo Warwicku) The Translational Imagination.

susanbassnett

Popoludní o 14:00 prichádza Lawrence Venuti (Temple University vo Philadelphii) s príspevkom On a Universal Tendency to Debase Retranslations; or, The Instrumentalism of a Translation Fixation.

lawrencevenuti

 

 

 

 

 

 

 

V piatok otvorí záverečné rokovanie konferencie štvrtá hlavná rečníčka Nadja Grbić (Univerzita v Grazi) s prednáškou “The rigid, the fuzzy, and the flexible” Perceptions of the interpreter (not only) in the digital age.

nadjagrbic

 

 

 

 

 

 

 

Konferenciu organizujú: Filozofická fakulta, Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica; Filozofická fakulta, Univerzita Konštantína Filozofa, Nitra; Filozofická fakulta, Prešovská univerzita, Prešov; Filozofická fakulta, Univerzita Komenského, Bratislava; Ústav svetovej literatúry, Slovenská akadémia vied, Bratislava.