Prezident republiky udelil pri príležitosti vzniku Slovenskej republiky najvyššie štátne vyznamenania za prínos k demokratickej spoločnosti, kultúre, dodržiavaniu ľudských práv a uchovávaniu pamäti. Medzi ocenenými osobnosťami verejného života boli aj vedecký pracovník Historického ústavu SAV Ivan Kamenec a prekladateľka a publicistka Zora Jesenská, ktorá sa in memoriam stala nositeľkou Radu Ľudovíta Štúra I. za dlhoročné mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie, ochranu ľudských práv a slobôd a o rozvoj prekladateľskej činnosti. Prečítajte si, čo sa o jej pôsobení v oblasti prekladu píše v prvom diele Slovníka slovenských prekladateľov umeleckej literatúry. Autorka hesla Eva Maliti-Fraňová publikovala v roku 2007 monografiu Tabuizovaná prekladateľka Zora Jesenská (Veda SAV).
JESENSKÁ Zora, 3. 5. 1909 Martin – 21. 12. 1972 Bratislava; prekladateľka rus., fran., angl. (v jaz. spolupráci) a nem. literatúry, lit. a umel. kritička, teoretička prekladu.
Pochádzala z kultúrne a národne uvedomelého rodinného prostredia. Otec ako bankový riaditeľ aktívne pôsobil v spolku Živena a venoval sa aj prekladaniu, matka bola ochotnícka herečka, brat Fedor J.→ prekladal hry rus. klasikov pre ochotnícke divadlá, strýko J. Jesenský→ bol spisovateľ. Štúdium na gymn. v Martine (1918–22) pre chorobu neukončila. V r. 1925–35 študovala na Hudobnej a dram. akadémii v Bratislave. Po jej absolvovaní vyučovala hru na klavíri. Publikovala články a umel.-krit. state v martin. Živene, kde od r. 1939 pracovala ako redaktorka až do ukončenia jej činnosti r. 1949. V r. 1950–52 pôsobila ako redaktorka vo vyd. MS a v r. 1952–56 v SVKL. V prvej pol. 50. r. viedla prekladat. seminár na Filoz. fak. Slov. univ. v Bratislave, v rámci ktorého sprostredkovala základy prekladat. umenia viacerým neskôr renomovaným prekladateľkám (S. Čechová→, R. Žiaranová-Dvořáková→, E. Krišková→ a i.). Od r. 1956 pôsobila ako prekladateľka v slobodnom povolaní. V čase kult. a spoloč. uvoľnenia v 60. r. Z. J. patrila k popredným osobnostiam slov. kult. života. Spoloč. renomé si získala jednak odb. aktivitami, jednak krit. spoloč.-polit. publicistikou. V období začínajúcej normalizácie (1969) ju postihol čiastočný zákaz publikovania, o rok neskôr aj absolútny zákaz verejnej činnosti. Zomrela v Bratislave, pochovaná je na Nár. cintoríne v Martine. R. 1991 bola po verejnom zhodnotení jej života a tvorby na konferencii lit. a prekladat. komunity v Budmericiach občiansky rehabilitovaná.
V dejinách slov. kultúry predstavuje J. výnimočnú osobnosť, ktorá temer tri desaťročia ovplyvňovala vývin slov. prekladateľstva. Vystupovala ako solitér a jaz. samouk s mimoriadnym citom pre výrazové možnosti slovenčiny. Preklad spájala s jaz. hľadačstvom a prekl. tvorba u nej hraničila s tvorbou pôv. literatúry. Bola „básnikom prekladu“ nielen v poézii, ale i v próze. Pokračovať na Rad Ľudovíta Štúra I. in memoriam pre Zoru Jesenskú →
![DSCN3907[1]](http://usvl.sav.sk/wp/wp-content/uploads/DSCN39071.jpg)
Dňa 13. apríla 2016 sa v Ústave svetovej literatúry SAV uskutočnila hosťovská prednáška Ioany Popa na tému Institutionalization and International Construction of Area Studies in France during the Cold War. Insights from the Russian and Eastern European Program of Ecole Pratique des Hautes Etudes Sixth section. Dr. Popa pôsobí ako sociologička a výskumníčka v CNRS (Le Centre national de la recherche scientifique), aj ako členka ISP (Institut des Sciences sociales du politique) vo Francúzsku. Špecializuje sa na vzťahy CNRS s Ruskom, Poľskom a ďalšími krajinami bývalého východného bloku.