prof. PhDr. Mária Bátorová, DrSc. počas prednášky o Dominikovi Tatarkovi v Paríži (september, 2019)
12. 9. 2019 sa v parížskom INALCO konala konferencia inšpirovaná prvou vedeckou monografiou o Dominikovi Tatarkovi od literárnej vedkyne prof. Márie Bátorovej Dominik Tatarka slovenský Don Quijote (Veda 2012, anglická verzia Peter Lang 2015).
INALCO je najstaršia vysoká škola v Paríži, založená Napoleonom pre štúdium jazykov východnej Európy, ktorá v čase založenia mala vychovávať diplomatov, prekladateľov, a teda sprostredkovateľov medzi Západom a Východom. Konferencia, ktorú zorganizovala riaditeľka školy Diana Lémay, ešte aj v dnešnom čase sprostredkováva významné idey prepájajúce Východ a Západ: občiansky princíp a ideu práv a slobody. Literatúra, t. j. v tomto prípade diela Dominika Tatarku, ktorý v Paríži na Sorbonne študoval v roku 1938/1939 a francúzska kultúra sa mu stala súčasťou postojov a celkovej intelektuálnej výbavy na celý ďalší život, je vhodným „prevodovým nosičom“ medzi kultúrami. U Tatarku možno určiť mnohé genetické (A. Camus, A. Malraux a i.) aj typologické súvislosti (rozlíšenie podľa Dionýza Ďurišina), ktoré viažu jeho dielo na francúzskych senzualistov. Pokračovať na Slovenská literárna veda a literatúra v Paríži→
Dňa 17. apríla 2019 sa v priestoroch Ústavu svetovej literatúry SAV konala prezentácia kolektívnej monografie Anton Vantuch (1921 – 2001) romanista, literárny vedec, kultúrny historik a prekladateľ. Publikácia vznikla v rámci grantového projektu Preklad ako súčasť dejín kultúrneho priestoru III. v spolupráci Ústavu svetovej literatúry SAV, Filozofickej fakulty Univerzity Komenského a Historického ústavu SAV. Knihu predstavila jej zostavovateľka doc. PhDr. Jana Truhlářová, CSc., vedecká redaktorka prof. PhDr. Mária Kusá, CSc. a autorky štúdií prof. PhDr. Katarína Bednárová, CSc. a PhDr. Eva Frimmová, DrSc. v prítomnosti doc. RNDr. Juraja Vantucha, CSc., syna A. Vantucha.
Anton Vantuch bol príkladom interdisciplinárneho vedca, predovšetkým však o ňom môžeme hovoriť ako literárnom historikovi. Dlhodobo pôsobil v Historickom ústave SAV. Jeho prácu charakterizovalo komplexné a medziodborové preštudovanie problematiky. Veľakrát začínal s dovtedy neprebádanými témami. Záber jeho vedeckého záujmu bol pomerne široký, od antiky až po osvietenstvo. S Jozefom Felixom, slovenským romanistom, literárnym vedcom, kritikom a prekladateľom, ho spájal veľký záujem o kľúčové diela francúzskej literatúry, čo sa prejavilo v komplementarite ich prekladových prác.
Prezentovaná kniha nazerá na osobnosť A. Vantucha z rôznych aspektov. Autorky a autor Katarína Bednárová, Eva Frimmová, Jana Truhlářová a Daniel Škoviera vo svojich štúdiách približujú Vantucha najmä v jeho editorskej, prekladateľskej a autorskej práci. Odkrývajú osobnosť slovenskej romanistiky celistvo v širokých kontextových súvislostiach, k čomu ich, podľa slov autoriek, priviedli samotné okolnosti Vantuchovho života. Kniha je doplnená o bibliografiu Vantuchových prekladov a pôvodných prác. Takto širokouhlo koncipovaná monografia významne zapĺňa miesto chýbajúcej reflexie tohto osobitého vedca a prekladateľa.
S hlbokým smútkom oznamujeme, že posledná rozlúčka s naším dlhoročným kolegom a priateľom, doc. PhDr. Milanom Žitným, CSc., bude v stredu 24. apríla 2019 o 10.00 hod. v Evanjelickom kostole na Strečnianskej ulici v Petržalke.
V utorok 16. apríla 2019 nás navždy opustil náš dlhoročný kolega a priateľ, bývalý pracovník Ústavu svetovej literatúry SAV, doc. PhDr. Milan Žitný, CSc., narodený 11. januára 1948 v Krajnom (okres Myjava).
Patril k popredným slovenským germanistom a nordistom, translatológom, prekladateľom a editorom klasickej nemeckej a moderných severských literatúr. So Slovenskou akadémiou vied bol spätý od roku 1972, keď po štúdiu germanistiky a škandinavistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave nastúpil na študijný pobyt do Ústavu svetovej literatúry a jazykov, kde pod vedením profesora Mikuláša Bakoša absolvoval doktorandské štúdium. V Literárnovednom ústave SAV, ako sa pracovisko nazývalo od roku 1974, obhájil v roku 1980 svoju doktorskú prácu. Pokračovať na Za Milanom Žitným (11. januára 1948 – 16. apríla 2019)→
PhDr. Marián Gálik, DrSc. v Ústave svetovej literatúry SAV
V stredu 20. marca sa v Ústave svetovej literatúry SAV konala hosťovská prednáška PhDr. Mariána Gálika, DrSc., emeritného pracovníka Ústavu orientalistiky SAV, ktorý dodnes patrí medzi najprekladanejších západných sinológov v Číne. Vo svojej práci sa sústreďoval na literárne vzťahy medzi Čínou a Západom.
Marián Gálik šíril v Číne teóriu porovnávacej literatúry slovenského komparatistu Dionýza Ďurišina, bývalého pracovníka Ústavu svetovej literatúry SAV. Udelili mu tri čestné profesúry na čínskych univerzitách v Nankingu, Hangzhou a v Chengdu. V roku 2006 sa stal laureátom Ceny Alexandra von Humboldta ako dosiaľ jediný slovenský vedec z oblasti spoločenských vied. Je akademikom Slovenskej učenej spoločnosti, autorom 776 vedeckých prác, z toho 14 monografií vydaných v Číne a Európe v rôznych jazykových variantoch, najviac v čínštine. Medzi jeho najvýznamnejšie monografie v angličtine patria German Impact on Modern Chinese Intellectual History (1971), The Genesis of Modern Chinese Literary Criticism 1917 – 1930 (1980), Milestones in Sino-Western Literary Confrontation, 1898 – 1979 (1986) a Influence, Translation and Parallels. Selected Studies on the Bible in China (2004).
Predmetom prednášky M. Gálika bola kniha Tensions in World Literature. Between the Local and Universal, ed. Weigui Fang (Singapore: Palgrave Macmillan, 2018), do ktorej sám prispel. Kniha hovorí o oscilácii či napätí medzi rôznymi názormi na svetovú literatúru, lepšie povedané literatúru sveta, po roku 2000. Do knihy prispeli významní literárni vedci ako napríklad David Damrosch z Harvardskej univerzity alebo Zhang Longxi z Hongkongskej univerzity. Weigui Fang, ktorý pôsobí na pekinskej pedagogickej univerzite, v knihe vyzdvihuje chápanie „medziliterárnosti“, pojmu Dionýza Ďurišina, ako spoločného menovateľa (common denominator). Ako však poznamenal profesor Gálik, pojem „medziliterárnosť“ sa napriek jeho snahám v Číne nikdy neujala. Číňania sú v paradoxnej situácii, pretože odmietajú eurocentrické ponímanie svetovej literatúry ako aj euroamerickú dominanciu v literárnej teórii, sami však neprišli s použiteľnou teóriou. Na druhej strane M. Gálik vysvetlil, že Číňanov otázka svetovej literatúry až tak veľmi nezaujíma, pretože čínska literatúra je natoľko veľká, že si vystačí aj sama.
S pojmom svetová literatúra prvýkrát prišiel J. W. Goethe. Odvtedy je definícia svetovej literatúry medzi literárnymi vedcami predmetom neutíchajúcej diskusie. Svetová literatúra je najvyššia kategória porovnávacej literatúry, literárne hodnoty textov sú pre dlhodobé miesto v nej conditio sine qua non. Ako zaujímavosť M. Gálik uviedol, že počas Goetheho života bol za predstaviteľa svetovej literatúry pokladaný August Friedrich von Kotzebue (1761 – 1813), a nie Goethe. Teraz Kotzebua nikto nepozná.
Dobrota Pucherová
Foto: Tamara Šimončíková Heribanová
Hosťovskou prednáškou PhDr. Mariána Gálika, DrSc., sprevádzala Dr. Dobrota Pucherová, D.Phil, (Ústav svetovej literatúry SAV).
PhDr. Marián Gálik, DrSc., emeritný pracovník Ústavu orientalistiky SAV, patrí medzi najprekladanejších západných sinológov v Číne.
Prof. PhDr. Mária Bátorová, DrSc., Ústav svetovej literatúry SAV
Prof. Mgr. Adam Bžoch, CSc., Ústav svetovej literatúry SAV
Prof. PhDr. Mária Kusá, CSc., Ústav svetovej literatúry SAV
Mgr. Daniela Zhang Cziráková, PhD., Ústav orientalistiky SAV
Jana Cviková, PhD. a Mgr. Judit Görözdi, PhD., Ústav svetovej literatúry SAV
Doc. PhDr. Viera Vilhanová, DrSc. z Ústavu orientalistiky SAV a doc. PhDr. Soňa Pašteková, CSc. z Ústavu svetovej literatúry SAV.
Podujatie prišla podporiť aj pani Mária Ďurišinová, vdova po Dionýzovi Ďurišinovi.
Zľava doprava: doc. PhDr. Viera Vilhanová, DrSc., (Ústav orientalistiky SAV), prof. PhDr. Mária Bátorová, DrSc., (Ústav svetovej literatúry SAV), PhDr. Marián Gálik, DrSc., Mgr. Daniela Zhang Cziráková, PhD., (Ústav orientalistiky SAV), Dr. Dobrota Pucherová, D.Phil, (Ústav svetovej literatúry SAV)
Dňa 13. 3. 2019 o 14:00 hod. sa v Ústave svetovej literatúry SAV konala prezentácia zborníka s názvom Szomszédok a kirakatban – A szlovák irodalom recepciója Magyarországon 1990 után (Susedia vo výklade – Recepcia slovenskej literatúry v Maďarsku po roku 1990, zost. Magdolna Balogh), ktorý vyšiel v Budapešti v rámci projektu MAD Ústavu svetovej literatúry SAV a Literárnovedného ústavu CHV MAV Slovenská a maďarská literatúra v stredoeurópskom kultúrnom priestore 3. – Špecifické národné literárne javy v 20. a 21. storočí, vzájomný transfer literatúry.
Zástupkyňa riaditeľa ÚSvL SAV, Mgr. Judit Görözdi, PhD., koordinátorka projektu za slovenskú stranu, vyzdvihla dôležitosť zborníka štúdií, ktorý zahŕňa texty z pera rôznych maďarských a slovenských osobností vedy a umeleckého prekladu, ktoré odzneli na konferencii Recepcia slovenskej literatúry v Maďarsku po roku 1990 v Budapešti dňa 17. októbra 2017.
Publikáciu predstavila Mgr. Ivana Taranenková, PhD. (Ústav slovenskej literatúry SAV), uviedla, že v centre jej výskumného záujmu stojí recepcia slovenskej literatúry v maďarskej kultúre po roku 1990 a javy kultúrneho transferu viažuce sa na hosťovanie Slovenska na knižnom veľtrhu v Budapešti v roku 2016. Autorky a autori sa venujú kultúrnemu, kultúrno-diplomatickému, inštitucionálnemu kontextu prijímania, ako aj vybraným literárnym fenoménom slovenskej literatúry, otázkam umeleckého prekladu a jeho recepcii.
Kunsthistorik Gábor Hushegyi (v rokoch 2013 – 2017 riaditeľ Slovenského Inštitútu v Budapešti) a prekladateľka Renata Deáková priblížili proces organizovania čestného hosťovania Slovenska na 23. ročníku Medzinárodného knižného festivalu počnúc otázkami financovania cez zmenu optiky prezentovania literatúry, vyhľadanie prekladateľov, vydavateľstiev, organizovanie prekladateľských dielní, oslovenie maďarských literárnych kritikov, až po dôležitosť ideovej zameranosti podujatia.
Dôležitú úlohu jedincov v procese zblíženia kultúr a sprostredkovania literárnych hodnôt prízvukovala Dr. Magdolna Balogh, PhD., zostavovateľka publikácie a koordinátorka bilaterálneho projektu za maďarskú stranu. Poskytla prehľad vývoja prekladovej literatúry po roku 1990, vyjadrila však i miernu skepsu, či sa napriek úspešnej prezentácie slovenskej literatúry v roku 2016 dá hovoriť o trvalejšom prieniku do povedomia maďarských čitateľov a uvažovala o ďalších možných krokoch na udržanie záujmu o slovenskú literatúru.
Po prednáške sa rozvinula živá diskusia, počas ktorej odzneli podnetné otázky i komentáre týkajúce sa slovensko-maďarskej spolupráce v oblasti literatúry, kultúrnej diplomacie, ale aj prekladu konkrétnych slovenských autorov do maďarčiny a existencie literatúry na hranici dvoch kultúr, úlohe vydavateľstiev v prezentácii literatúry v zahraničí, procesu prehodnotenia jednotlivých literárnych diel či kánonu a funkcie literárnej vedy v tomto kultúrnom dialógu.
Predstavenie zborníka s názvom Szomszédok a kirakatban – A szlovák irodalom recepciója Magyarországon 1990 után (Susedia vo výklade – Recepcia slovenskej literatúry v Maďarsku po roku 1990, zost. Magdolna Balogh)
Mgr. Judit Görözdi, PhD. z Ústavu svetovej literatúry SAV
Mgr. Judit Görözdi, PhD. a Mgr. Ivana Taranenková, PhD. z Ústavu slovenskej literatúry SAV
Dr. Magdolna Balogh, PhD., zostavovateľka publikácie a koordinátorka bilaterálneho projektu za maďarskú stranu
Kunsthistorik Gábor Hushegyi (v rokoch 2013 – 2017 riaditeľ Slovenského Inštitútu v Budapešti)
Prekladateľka Mgr. Renata Deáková, PhD.
Prof. PhDr. Mária Bátorová, DrSc.
Prof. PhDr. Mária Kusá, CSc.
Mgr. Lívia Paszmár, PhD.
Zľava: prof. PhDr. Katarína Bednárová, CSc., Dr. Dobrota Pucherová, D.Phil. a PhDr. Jana Cviková, PhD.
PhDr. Libuša Vajdová, CSc. z Ústavu svetovej literatúry SAV
Mgr. Renata Deáková, PhD. a Mgr. Bogumila Suwara, CSc.
V dňoch 6. – 7. novembra 2018 sa uskutočnil štvrtý ročník medzinárodnej doktorandskej konferencie s názvom Slovanský literární svět: kontexty a konfrontace IV s podtitulom Dialog ve slovanských literaturách, ktorá bola výsledkom iniciatívy mladých slavistov v rámci Ústavu slavistiky Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne pod organizačným vedením PaedDr. Lenky Paučovej a záštitou garanta konferencie, prof. PhDr. Iva Pospíšila, DrSc. Už samotný názov konferencie naznačuje, že tento ročník nebol zameraný na úzko špecifikovanú problematiku. Organizačnému tímu šlo najmä o vytvorenie efektívnej platformy pre riešenie komplexnejších otázok v oblasti problematiky slovanských literatúr, ich kontextov a konfrontácií, a to z viacodborových perspektív. Pokračovať na O konferencii Slovanský literární svět: kontexty a konfrontace IV→
Dňa 24. októbra 2018 o 14:00 hod. sa v nových priestoroch Ústavu svetovej literatúry SAV v Bratislave konala prednáška literárnej vedkyne a vedeckej pracovníčky ústavu Mgr. Judit Görözdi, PhD. s názvom Historická persifláž alebo Čítať román P. Esterházyho „Jednoduchý príbeh čiarka sto strán – šermovacia verzia“, ktorá bola prvá z nového ústavného cyklu prednášok pod názvom Z literárnovednej dielne. Pokračovať na Péter Esterházy v literárnovednej dielni →
Editors: Anton Pokrivčák (anton.pokrivcak@truni.sk), University of Trnava; Miloš Zelenka (zelenka.milos@centrum.cz), University of South Bohemia in České Budějovice – Constantine the Philosopher University in Nitra
