Editori: Péter Hajdu a Róbert Gáfrik

Geografická a časová orientácia európskych a neeurópskych utópií sa podľa všetkého líši v rôznych politicko-kultúrnych ohľadoch. Články v tomto čísle potvrdzujú, že sa v utópiách dá rozoznať determinácia národným a kultúrnym prostredím, čím poukazujú na oprávnenosť pozornosti, ktorá sa pri výskume utópie venuje nacionalizmu, kolonializmu či náboženskému imperializmu. Okrem toho niektorí autori dokazujú, že vzájomné pôsobenie medzi pôvodnou kultúrou a lokálnou/kultúrnou inakosťou imaginárneho iného miesta otvára priestor pre imagologický prístup k utópiám.

Z obsahu:
JOHANNES D. KAMINSKI: Leaving Gaia behind: The ethics of space migration in Cixin Liu’s and Neal Stephenson’s science fiction
YIPING WANG – PING ZHU: Shanghai and the Chinese utopia in the early 20th century as presented in “The New Story of the Stone”
XIANGCHUN MENG – LIRONG ZHANG: Chinese  utopia: Its evolution, poetic anchorage and modern transformation
SEVAL ŞAHİN – DİDEM ARDALI BÜYÜKARMAN: The Islamist version of utopia: The politics of redesigning space
PÉTER HAJDU: Mór Jókai’s Asian utopia(s)
SÁNDOR HITES: National internationalism in late 19th-century utopias by Mór Jókai, Edward Bellamy, and William Morris
LIBOR MAREK: Three undiscovered utopias in German-language literature from the Czech periphery: Moravian Wallachia and Zlín

Celý obsah čísla s prelinkovaním na jednotlivé texty nájdete TU.

Či už zachráni ľudstvo antropoidný stroj alebo superľudský organizmus, aktuálna je otázka, čo s post- a transhumanistickou kritikou. Odťažitosť sci-fi ako žánru nám môže slúžiť ako vhodný priestor na otváranie a problematizovanie rôznych bioetických tém, ktoré s posthumanistickým myslením súvisia.
Práve posthumánne témy (nielen) v literatúre analyzovali
vo svojich štúdiách a recenziách autori a autorky v aktuálnom čísle časopisu World Literature Studies 1/2021. Bližšie o jeho prezentácii pod vedením editorky Bogumily Suwary sa dočítate
v článku Kristíny Kállay na stránke Slovenskej akadémie vied TU.

Kompletné číslo časopisu WLS 1/2021 nájdete TU.

Vypočujte si záznam prednášky docentky Heleny Ulbrechtovej zo Slovanského ústavu AV ČR v Prahe, ktorá sa konala na pozvanie Ústavu svetovej literatúry SAV 2. júna 2021.

Helena Ulbrechtová rozvíjala tému prednášky porovnávacou analýzou dvoch kníh: Smrť v bunkri (prel. M. Hvorecký, Absynt 2017), v ktorej rakúsky reportér, prekladateľ a spisovateľ Martin Pollack pátra po nacistickej minulosti svojich predkov, najmä biologického otca, vysokého predstaviteľa SS, a Dobrý Stalin (prel. J. Štrasser, Kalligram 2005) ruského spisovateľa Viktora Jerofejeva, ktorá je autobiografickým príbehom o dospievaní v rodine vysokého stalinského úradníka. Obe diela možno čítať ako fiktívny umelecký text aj ako dokumentárnu literatúru. Zamerala sa na otázku, ako vidia otcov-zločincov ich synovia a čo z toho vyvodzujú vo vzťahu k spoločnosti. Centrálnou postavou je síce otec, ale dôležité sú aj postavy starých otcov a najmä babičiek, ktoré sú nositeľkami rodinnej pamäti, rovnako ako objektom neľúbosti až nenávisti svojich vnukov. V oboch dielach je rekonštruovaná rodinná pamäť a vychádzajú zo smrti otca. Táto „otcovražda“ znamená zrod umelca v postavách synov, pričom v oboch prípadoch má proces písania psychoterapeutický efekt.
Záznam z prednášky môžete sledovať TU.

Dnes nás zastihla smutná správa o úmrtí nášho dlhoročného kolegu, priateľského a činorodého človeka, neúnavného propagátora južnoslovanských literatúr,  vydavateľa, doktora vied Jána Jankoviča.

Posledná rozlúčka so zosnulým bude v pondelok 21. júna o 13. hodine na cintoríne Lány v rodnom meste Považská Bystrica.

Správa z prednášky Eugenie Kelbert Rudan o kolaboratívnom autorskom preklade

Dňa 26. mája 2021 usporiadal Ústav svetovej literatúry SAV hosťovskú prednášku doktorky Eugenie Kelbert Rudan s názvom Kolaboratívny autorský preklad a prekladovosť: Prípad Romain Gary. Kelbert má za sebou bohaté interdisciplinárne vzdelanie – študovala filozofiu a translatológiu na Sorbonne, francúzsku a nemeckú filológiu v Oxforde a porovnávaciu literatúru na Yalovej univerzite. Prieniky týchto disciplín boli badateľné aj v uchopení prednášky, v ktorej autorka uvažovala o presahu translatologických pojmov a konceptov do iných oblastí literárnej vedy. Treba však zároveň dodať, že na problém interdisciplinárnosti sa dívala z inej strany a jej hlavným zámerom bolo uvažovať nad oprávnenosťou prenášania a naznačiť, čo sa pri prenášaní pojmov nielen získava, ale aj stráca. Pokračovať na Romain Gary výrazne a kompetentne zasahoval do prekladov vlastných diel →