Všetky príspevky usvlwpadmin

On the Concept of World Literature: prednáška Andersa Petterssona na youtubovom kanáli nášho ústavu

pettersson prednaska fotoTému rozličných významov pojmu „svetová literatúra“ priniesol v hosťovskej prednáške pre Ústav svetovej literatúry SAV Anders Pettersson, emeritný profesor švédskej literatúry a porovnávacej literárnej vedy na Univerzite v Umeå vo Švédsku. Svetová literatúra sa niekedy predstavuje ako entita nezávislá od mysle, inokedy zas ako vedecká konštrukcia. Profesor Anders Pettersson v prednáške hovorí o tom, že výber medzi týmito alternatívami je dôležitý, lebo má významné dôsledky pre logiku myslenia a uvažovania o svetovej literatúre.

Celý záznam z prednášky si môžete vypočuť TU.

Foto – ÚSvL

 

Prezentácia časopisu Verzia a beseda s prekladateľkami

cover_Verzia_1_2022Časopis Verzia, zameraný na svetovú literatúru a umelecký preklad, vydáva občianske združenie DoSlov a na jeho príprave a realizácii sa podieľajú aj naše kolegyne a kolegovia – redakčne Natália Rondziková a Igor Tyšš, ako zostavovateľky predchádzajúcich čísel napríklad Judit Görözdi a Dobrota Pucherová. Dva počiatočné ročníky časopisu vyšli v online formáte. Prvé tohtoročné – a nezanedbateľne aj prvé tlačené – číslo tretieho ročníka Verzie predstavuje preklady rumunskej krátkej prózy posledných dvoch dekád. Číslo zostavila a v úvodnej štúdii zoširoka predstavuje romanistka a externá členka Vedeckej rady Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., Jana Páleníková z Filozofickej fakulty UK. Na spoluprácu si prizvala aj našu kolegyňu, literárnu vedkyňu a prekladateľku Evu Kenderessy, aby spolu vybrali šesticu textov, ktoré podľa nich odzrkadľujú, akými cestami sa uberá tento žáner súčasnej rumunskej literatúry. Poviedky Veronicy D. Niculescu, Florina Lăzăresca, Lavinie Braniște, Răzvana Petresca, Rada Mareșa a Mateia Vișnieca sú tematicky rôznorodé: „ide o poviedky z mestského aj z vidieckeho prostredia, o texty minimalistické aj fantastické, realistické aj absurdné. Ich dej sa odohráva v Rumunsku aj v cudzine, je zasadený do rodín, na ostrov a na breh mora, do spoločenstva obyvateľov paneláka, do vlaku, dotýka sa minulosti, samoty, vzťahov, komunikácie, lásky aj smrti. Hoci každá próza má svoj vlastný štýl a tému, predsa len majú aj čosi spoločné: odchod, resp. odchádzanie alebo príchod, prichádzanie – z domu a domov, z rodiny a do rodiny, z pevniny na ostrov a späť, z reality, z tela do záhrobia,“ píše vo svojom úvode Jana Páleníková.

Číslo s predplatným v online režime je prístupné tu: https://verzia.doslov.sk/cislo/1-2022/

Prezentácia a beseda s prekladateľkami sa uskutoční v stredu 27. apríla 2022 o 18. hodine v hudobnom štúdiu Mestskej knižnice na Klariskej 1 v Bratislave.

Adam Bžoch pre Denník N: Ešte raz písmeno Z

bzoch fotoV ďalšom článku uverejnenom v Denníku N sa Adam Bžoch zamýšľa nad významom písmena Z, ktoré sa počas invázie na Ukrajine stalo znakom ruskej propagandy. Odpoveď na otázku, prečo sa ním mohlo stať, osvetľuje cez pohľad svetoznámeho sovietskeho (estónskeho) kultúrneho semiotika Jurija Lotmana. Zároveň upozorňuje aj na historické vedomie znalosti významu písmena zeta ako starogréckeho symbolu.

Foto: FB, Malý Berlín

Text vyšiel v Denníku N: https://dennikn.sk/2768390/este-raz-pismeno-z/?ref=list
Celý text Adama Bžocha si môžete prečítať TU.

Záznam z prednášky Róberta Gáfrika: Upanišady v premenách času a interpretácií

gafrik prednaskaUpanišady sú staroindické filozofické texty vytvorené v priebehu mnohých storočí. Ich hlavnou témou je Brahma (Absolútno), z ktorého pochádza všetko stvorenie. Upanišady sú dodnes predmetom intenzívneho štúdia nielen vo svete duchovných tradícií, ale aj v akademickom prostredí. Mnohorakými spôsobmi ich vnímania a prenosu sa vo svojej prednáške zaoberá Róbert Gáfrik. Predstavuje zároveň svoju prácu na slovenskom preklade upanišád, pričom vychádza z interpretácie indického filozofa Šankaru (7. storočie). Opiera sa o poznanie, že Šankarov výklad predstavuje najstaršie dochované komentáre k týmto textom, a práve jeho komentáre tvoria základ ďalších interpretácií.

Viac sa dozviete z videozáznamu prednášky, ktorý nájdete TU.

On the Concept of World Literature: prednáška Andersa Petterssona o koncepcii svetovej literatúry

anderspetterssonAnders Pettersson
online hosťovská prednáška
6. apríla 2022 (streda) o 14:00

Výraz „svetová literatúra“ sa v súčasnosti používa v niekoľkých významoch: Označuje rôzne kultúrne a časovo inkluzívne súbory literatúry alebo rôzne spôsoby skúmania takejto literatúry. Svetová literatúra sa niekedy predstavuje ako entita nezávislá od mysle, inokedy zas ako vedecká konštrukcia. Profesor Anders Pettersson bude v prednáške hovoriť o tom, že výber medzi týmito alternatívami je dôležitý, lebo má významné dôsledky pre logiku myslenia a uvažovania o svetovej literatúre. Osobitnú pozornosť bude venovať zostavovateľskej koncepcii svetovej literatúry v publikácii The Cambridge History of World Literature (2021), ktorú zostavila Debjani Ganguly.

knihy

Anders Pettersson je emeritný profesor švédskej literatúry a porovnávacej literárnej vedy na Univerzite v Umeå vo Švédsku. Pokračovať na On the Concept of World Literature: prednáška Andersa Petterssona o koncepcii svetovej literatúry

Rusista Valerij Kupka je novým školiteľom doktorandského štúdia na našom ústave

Máte záujem o doktorandské štúdium svetovej literatúry? Už ste si vybrali tému? Nový externý školiteľ doktorandského štúdia na Ústave svetovej literatúry SAV doc. PhDr. Valerij Kupka, CSc. vypísal tému Špecifiká vývoja malých žánrov v ruskej próze 20. rokov 20. storočia. Zoznámte sa s ním.

ValeValerij_Kupka2-1017x1536rij Kupka je básnik, prekladateľ, rusista, divadelný dramaturg. Má štyri rodné jazyky. Narodil sa na Ukrajine a v roku 1978 sa jeho rodina presťahovala na Slovensko. Venuje sa ruskej literatúre
19. a 20. storočia, ruskej detskej literatúre, ruskému výtvarnému umeniu a filmu 20. storočia.
V zaujímavom rozhovore pre dunszt.sk „Prežívame kolaps systému, v ktorom svetu vládnu nekompetentní politici“ ho predstavila Eva Andrejčáková:
Ako rusista máte k Rusku špecifický vzťah. Predpokladali ste, že môže dôjsť k takejto ničivej vojne?
Je to šok a ťažko sa mi o tom hovorí. Áno, mal som predstavu, tušenie, že môže dôjsť k nejakému minimalistickému kroku zo strany Ruska voči Ukrajine, ale toto som nečakal.
Čo prežívate z osobného hľadiska? 
Obávam sa, že svoje pocity nedokážem sformulovať. V oboch krajinách mám blízkych príbuzných a blízkych priateľov, spisovateľov a výtvarníkov, s ktorými dlhodobo spolupracujem. Desím sa predstavy, že budú stáť zoči-voči jeden proti druhému. To, čo prežívame, je kolaps systému, v ktorom svetu vládnu politici často nekompetentní a neprofesionálni. Deje sa to aj preto, že sa k moci dostávajú polovzdelaní a neempatickí ľudia. A platí to nielen o politike, ale o všetkých sférach spoločenského života.
Celý rozhovor si prečítajte TU.
(Foto: archív V. K.)

Autorovu štúdiu „Podoby cenzúry v ruskej literatúre“, publikovanú v časopise World Literature Studies, si môžete prečítať TU.

Nezabudnite, že prihlášky na doktorandské štúdium sa prijímajú od 1. do 31. mája. Viac informácií TU.

Róbert Gáfrik v cykle Z literárnovednej dielne: Upanišady v premenách času a interpretácií

 

upanisadyOnline prednáška
30. marca 2022 (streda) o 14:00

Rané upanišady sa považujú za najstaršie dochované filozofické texty v Indii. Tvoria základy mnohých indických filozofických a náboženských systémov. Od 19. storočia sa stali inšpiráciou aj pre viacerých európskych filozofov a spisovateľov. Hovoria o Brahma, Absolútnu, ktoré je pôvodom všetkého stvorenia. Opisujú jeho vlastnosti, ako aj jeho vzťah k stvoreniu a k živým bytostiam. Tieto sanskritské texty prehovárajú k ľuďom naprieč tisícročiami a kultúrami. Popri hĺbke filozofických myšlienok pútajú aj jazykom a štýlom. Niečo zo svojho čara si zachovávajú aj v preklade do moderných európskych jazykov.

Upanišady sa stali predmetom rôznych interpretácií. Túto skutočnosť ovplyvňujú spôsoby ich prenosu. Najprv sa tradovali ústne, neskôr sa začali prenášať aj prostredníctvom rukopisov a tlače. Dnes sú dokonca súčasťou digitálnych médií. Pochopenie týchto starovekých textov sa okrem toho spája s rôznymi teóriami jazyka a s tým, ako sú v ostatných storočiach hodnotené ako literárne a filozofické texty.
O tom všetkom bude vo svojej prednáške v rámci cyklu Z literárnovednej dielne hovoriť doc. Mgr. Róbert Gáfrik, PhD. Priblíži zároveň problematiku prekladania upanišád  do súčasných jazykov a naznačí zameranie ich pripravovaného slovenského prekladu.

Na prednášku sa môžete pripojiť tu:
https://us06web.zoom.us/j/85603358775?pwd=dGxaRFliUXF0RldHSGhrajU0aU1GZz09
Meeting ID: 856 0335 8775
Passcode: 126852

Foto: Ukážka z rukopisu Brhadáranjakópanišady v písme dévanágarí z polovice 19. storočia

Predstavujeme novú monografiu Jany Truhlářovej o rozporuplnej slovenskej recepcii francúzskej klasiky

rhdr
Jana Truhlářová. FOTO – ÚSvL

Online prezentácia
23. marec (streda) 2022 o 14:00

Jana Truhlářová:
Dlhá cesta k porozumeniu. Émile Zola, Gustave Flaubert, Guy de Maupassant v slovenskej literatúre a kritike

Knihu predstavia:
vedecká redaktorka prof. PhDr. Mária Kusá, CSc., vedecké recenzentky prof. PhDr. Zuzana Malinovská, CSc. a doc. PhDr. Jana Páleníková, CSc.

Prijímanie zahraničných impulzov je nevyhnutnou podmienkou vývinu aj sebadefinovania každej takzvanej malej či veľkej literatúry. Bez vzájomného pôsobenia by nemohli vznikať dejiny žiadnej literatúry, to napokon konštatovali literáti a myslitelia už v staroveku a ešte v oveľa väčšej miere sa to týka modernej doby. Pre národné literatúry, ktoré sa formovali až v posledných dvoch storočiach, to platí dvojnásobne. V nich zohrávajú podstatnú úlohu vzory či podnety, prichádzajúce z iných kultúr, aj spôsob, ako k nim prijímajúca literatúra pristupuje.

Pokračovať na Predstavujeme novú monografiu Jany Truhlářovej o rozporuplnej slovenskej recepcii francúzskej klasiky

Porotkyňa Jana Cviková o finálovej desiatke ceny Anasoft litera 2022

Desiatka Anasoft litera 2022Od stredy 9. marca poznáme knihy, ktoré sa stali súčasťou finálovej desiatky ceny Anasoft litera 2022 – Balla: Medzi ruinami (KK Bagala), Dobrakovová, Ivana: Pod slnkom Turína (Marenčin PT), Hochholzerová, Nicol: Táto izba sa nedá zjesť (KK Bagala), Medeši, Ivan: Vilkovia (Východoslovenské združenie Valal), Micenková, Jana: Krv je len voda (Marenčin PT), Onderčanin, Lukáš: Utópia v Leninovej záhrade (Vydavateľstvo Absynt), Rakús, Stanislav: Ľútostivosť (KK Bagala), Rozenbergová, Vanda: Zjedol som Lautreca (Vydavateľstvo SLOVART), Soltész, Arpád: Zlodej (Ikar),  Vadas, Marek: Šesť cudzincov (KK Bagala).

V tohoročnej päťčlennej porote sú okrem Gábora Csandu, Weroniky Gogoly a Tamary Janecovej aj vedecká pracovníčka nášho ústavu Jana Cviková a člen redakčnej rady medzinárodného vedeckého časopisu World Literature Studies Marián Andričík. Desať finalistiek sa predstaví počas multižánrového festivalu litera fest a ďalších podujatí. V septembri porota vyhlási tzv. finálovú päťku, z ktorej napokon vyberie víťaznú knihu. Päticu kníh vyberie aj pre Cenu René, o ktorej rozhoduje gymnaziálna mládež.

Jana Cviková-cb.

Literárna vedkyňa, prekladateľka a vydavateľka Knižnej edície ASPEKT o finálovej desiatke napísala:

„V tomto ročníku sa desiatka poskladala z ôsmich nových knižných titulov autoriek a autorov, ktorých už dobre poznáme, a – čo je zvlášť potešujúce – aj z dvoch debutov. Hoci v celoročnej produkcii Pokračovať na Porotkyňa Jana Cviková o finálovej desiatke ceny Anasoft litera 2022

Adam Bžoch pre Denník N: Prvou obeťou vojny je pravda

275971969_1977187975815162_6538660974944829674_nV článku, ktorý vyšiel v Denníku N, píše Adam Bžoch o vojne proti Ukrajine a zamýšľa sa nad otázkou, prečo je jej prvou obeťou pravda. „Ruská vojenská agresia na Ukrajine ponúka príležitosť pre mnohých, aby začali konečne myslieť, to znamená racionálne preverovať, nakoľko jazyk, ktorý okolo seba počúvame, zodpovedá realite, v ktorej žijeme.“

Celý článok si môžete prečítať TU.
Link: https://dennikn.sk/2756656/prvou-obetou-vojny-je-pravda/?ref=list

FOTO – FB/Banksy