Konferencia Svetová literatúra z pohľadu „malých” literatúr bola záverečným vedeckým podujatím bilaterálneho projektu Maďarská a slovenská literatúra v stredoeurópskom kultúrnom priestore 4. – Poetologické, filologické, recepčné otázky formovania textu.
Konferencia organizovaná maďarským Literárnovedným ústavom Centra humanitných vied, partnerom Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., v rámci bilaterálneho projektu Medziakademickej dohody sa konala 20. októbra 2022 v Budapešti a venovala sa problematike, ktorá sa v posledných rokoch opätovne dostala do centra pozornosti literárnej komparatistiky. Cieľom podujatia bolo prostredníctvom rozboru literatúr „malých” národov kriticky reflektovať súčasné diskusie iniciované koncepciami „svetovej“ literatúry (P. Casanovy, D. Damroscha, F. Morettiho a ďalších) a doplniť ich aspektmi „malých“ literatúr, ktoré sa týkajú možných vzťahov národnej literatúry či literatúry stredoeurópskeho regiónu k „svetovej” literatúre.
Za slovenskú stranu vystúpil Róbert Gáfrik, ktorý predstavil vedecké aktivity Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., predovšetkým tematické číslo časopisu World Literature Studies 2/2022, ktoré prináša teoretické a interpretačné štúdie reflektujúce vzťah „malej“ literatúry k svetovej literatúre s dôrazom na lokálne spôsoby uvažovania o tomto fenoméne. O tom, ako ovplyvňujú podnety zo svetovej literatúry vývin „malej“ domácej literatúry, referovala Jana Truhlářová prostredníctvom príkladu prijímania a udomácňovania francúzskych spisovateľov v slovenskej kultúre. Rôzne úspešné i neúspešné spôsoby a pokusy o internacionalizáciu diel nizozemskej literatúry analyzoval Adam Bžoch. Koordinátorka projektu za slovenskú stranu Judit Görözdi skúmala v maďarsko-slovenskom interkultúrnom transfere vplyv predstáv „svetovej“ literatúry. Maďarský komparatista Zoltán Z. Varga v súvislosti s pripravovaným zväzkom Hungarian Literature as World Literature pre edíciu vydavateľstva Bloomsbury objasňoval chápanie domácej maďarskej literatúry ako svetovej v kontexte maďarskej literárnej vedy. Doktorandka Szilvia Szarka rozoberala vrstvy transkulturality v dráme Mercedes Benz Pétera Esterházyho, ktorú maďarský autor napísal pre Slovenské národné divadlo v Bratislave. O bezkontextovom umeleckom preklade v súvislosti s prekladom básne Sándora Máraiho uvažovala vo svojom príspevku Magdalena Garbacik-Balakowicz. Koordinátorka projektu za maďarskú stranu Magdolna Balogh sa zaoberala vzťahom literatúry regiónu, ktorú ponímala ako celok viacerých „malých“ národných literatúr strednej Európy, k „svetovej“ literatúre.
Budapeštianska konferencia predstavuje záverečné vedecké podujatie bilaterálneho projektu Maďarská a slovenská literatúra v stredoeurópskom kultúrnom priestore 4. – Poetologické, filologické, recepčné otázky formovania textu. Spolupráca medzi oboma pracoviskami prebieha od 80. rokov 20. storočia. Od roku 2012 sa prostredníctvom trojročných výskumných projektov zrealizovalo okrem niekoľkých spoločných zborníkov štúdií aj množstvo časopiseckých výstupov. Spoločné témy literárnovedných výskumov znamenajú perspektívu pokračovania v budúcnosti.
