Keď hovoríme o diskurze, akoby sme sa ocitli zároveň v jazyku aj mimo klasických jazykových kategórií. Zároveň sa neomylne dostaneme k filozofii francúzskeho štrukturalizmu, ktorá sa na Slovensku dlhé roky spája s menom Miroslava Marcelliho. Filozof, prekladateľ, profesor a pedagóg prijal koncom minulého roka pozvanie Ústavu svetovej literatúry na online prednášku s názvom Francúzsky štrukturalizmus – teória diskurzu. Objasňuje v nej korene svojho záujmu o dielo Michaela Foucaulta, zároveň sa venuje diskurzu ako relevantnému pojmu francúzskeho štrukturalizmu. Približuje ho ako konkrétnu podobu vedenia, ktorú skúmame v sieti intersubjektívnych vzťahov umožňujúcich rečovú komunikáciu.

Záznam prednášky si môžete vypočuť TU.
Miroslav Marcelli sa narodil v roku 1947 v Žiline. Štúdiá filozofie a histórie na Univerzite Komenského v Bratislave ukončil dizertáciou o Heglovej logike. V roku 1981 absolvoval študijný pobyt na Sorbone, kde sa sústredil na dielo a prítomnosť jedného z najdiskutovanejších filozofov 20. storočia Michela Foucaulta. V 90. rokoch pôsobil na Univerzite Blaisa Pascala vo Francúzsku a na Magdalen College v Oxforde. Je autorom početných článkov, učebníc a kníh Znovuobjavenie času, Michel Foucault alebo stať sa iným, Príklad Barthes, Oravské záznamy, Dublety a ďalších. Okrem textov Michela Foucaulta Slová a veci, Toto nie je fajka, Dozerať a trestať, Moc, subjekt a sexualita, prekladal Jeana Piageta a filozofa postmoderny Gillesa Deleuzea. Je emeritným profesorom filozofie na Univerzite Komenského v Bratislave, zaoberá sa dejinami filozofie, semiotikou a mestským priestorom. Jeho pôsobiskom je Katedra elektronickej kultúry a semiotiky Fakulty humanitných štúdií na Karlovej univerzite v Prahe.