Archív kategorií: Audio- a videozáznamy

Choroby nesú v sebe dôležité metafory, ktoré môžu búrať tabu

roman_mikulasLiterárne patografie ako kroniky utrpenia. O analogizáciách prežívania chorôb v autobiografických dielach nemecky píšucich autorov a autoriek.
Ingeborg Bachmann, Thomas Bernhard, Fritz Zorn, Kathrin Schmidt

Mgr. Roman Mikuláš, PhD.
Prednáška zo dňa 24. 2. 2021,
Ústav svetovej literatúry SAV

Téma metafory a jej súvislosti s chorobami človeka otvára škálu názorov na sebareflexiu v literárnych dielach. Roman Mikuláš vo svojej prednáške približuje metaforizáciu choroby ako spôsob myslenia, ktorý umožňuje opísať nové fenomény a búrať tabu. Východiskom jeho postoja je presvedčenie, že hovoriť o chorobe znamená metaforizovať ju.  Do problematiky ťažko uchopiteľných skúseností autorov a autoriek na pozadí psychických a fyzických chorôb vo vzťahu k metafore  nás uvádza cez autobiografické texty Ingeborg Bachmann, Thomasa Bernharda, Fritza Zorna a Kathrin Schmidt.

Záznam z prednášky si môžete vypočuť TU.

 

Kto rozpráva v súčasných románoch o historickej pravde

silvia_rybarovaNové spôsoby písania dejín v súčasnom francúzskom románe. P. Modiano, L. Binet, S. Germain

Mgr. Silvia Rybárová, PhD.
Prednáška zo dňa 27. januára 2021,
Ústav svetovej literatúry SAV

Spracovanie dejín v románoch prináša so sebou aj riziká. Spočívajú najmä v tom, že autori a autorky pracujú s historickou pravdou. Ako sa môžu venovať historickej téme, akou formou sa identifikujú so svojím rozprávačom? Je únosná miera vplyvu zábavnej kultúry na seriózne fakty a informácie? Týchto pálčivých tém sa v uplynulých rokoch dotýkajú francúzske romány a v súvislosti so silnejúcim záujmom o udalosti 2. svetovej vojny vyvolávajú polemiky. Aktuálny kontext románového spracovania dejín priblížila vedecká pracovníčka ÚSvL SAV Silvia Rybárová v troch dielach súčasnej francúzskej literatúry.

Záznam prednášky si môžete vypočuť TU.

Peter Stamm obišiel svet, aby mohol zaostriť na vzťahové konštelácie

Prezentácie, Audio- a videozáznamy, Správy

Peter-StammDoc. Mgr. Ján Jambor, PhD. v rozhovore o najprekladanejšom súčasnom švajčiarskom autorovi

Literatúra dokáže popisovať ľudí oveľa lepšie ako psychológia, pretože nemusí byť taká exaktná. V takomto nastavení ju vníma spisovateľ Peter Stamm. Najprekladanejší súčasný švajčiarsky autor mal takmer tridsať, keď vstúpil do sveta literatúry. Diela tohto autora píšuceho po nemecky komplexne odrážajú vysoké literárne kvality, podporené ekonomickým myslením vo vzťahu k textu, študijnými vedemosťami z psychológie a patopsychológie, ako aj cestovateľskými skúsenosťami. V snahe vyrovnať sa so súčasným stavom sveta mu umožnili zaostriť predovšetkým na medziľudské vzťahy, rodinné konštelácie či partnerské spolužitia. O jeho živote a tvorbe rozprával náš kolega Ján Jambor na Rádiu Devín. Môžete si ho vypočuť stránke RTVS.
FOTO: Gaby Gerster

Profesor Adam Bžoch v podcaste u Michala Hvoreckého

Prezentácie, Audio- a videozáznamy, Udalosti

Adam BžochLit_cast Slowakei je prvý nemeckojazyčný podcast  o slovenskej literatúre z dielne Literárneho informačného centra. Oslovuje nemecky hovoriacich ľudí, ktorí sa chcú o súčasnej literatúre na Slovensku dozvedieť viac. Rozhovory vedie spisovateľ a prekladateľ Michal Hvorecký a do štrnásteho vydania si pozval literárneho vedca, germanistu, nederlandistu a prekladateľa z nemeckojazyčnej a nizozemskej literatúry, profesora Adama Bžocha z Ústavu svetovej literatúry SAV.  Porozprávali sa o jeho vzťahu k nemčine a nemeckej kultúre a literatúre, o otázkach ústupu nemčiny ako svetového jazyka a prebrali spolu aj situáciu nemčiny v slovenskom školstve. Podcast si môžete vypočuť na tomto linku.

 

Rozhovor: Judit Görözdi pre Rádio Devín o literárnej vede, čítaní a preklade

Prezentácie, Audio- a videozáznamy, Udalosti

juditUniverzitné prostredie v revolučnom roku 1989 ukázalo jedinečnú cestu k spôsobu, ako čítať a analyzovať literárne texty vo všetkých možných vrstvách a kontextoch. Skvelú jazdu životom literárnej histórie a vedy priniesol rozhovor redaktorky rádia Devín Andrey Makyšovej Volárovej s riaditeľkou Ústavu svetovej literatúry Judit Görözdi. Porozprávali sa o literárnovednej práci, čítaní krásnych kníh aj o fenoméne prekladateľstva. Rozhovor si môžete vypočuť  na tomto linku.

 

Mladá tvorba priniesla po „tvrdých päťdesiatych“ zásadný impulz. Čerpáme z neho dodnes

Igor TyssLiterárny časopis ako predmet dejín prekladu: Prípad mladá Tvorba
Mgr. Igor Tyšš, PhD.
Prednáška zo dňa 25. novembra 2020,
Ústav svetovej literatúry SAV

Druhý zjazd Zväzu československých spisovateľov v apríli roku 1956 bol veľmi razantný. Viaceré dôležité spisovateľské osobnosti ako Jaroslav Seifert, František Hrubín či prekladateľky Zora Jesenská a Katarína Lazarová prejavili občiansku odvahu a vo svojich referátoch sa kriticky vyjadrili voči vzťahu literatúry a politiky v danom období, pričom upozornili i na potrebu nachádzať v umení nové talenty. Aj vďaka tomuto akcentu došlo k uvoľneniu, ktoré čoskoro vyústilo do vzniku časopisu Mladá tvorba. Nové literárne periodikum združilo okolo seba mladých autorov s veľkou vášňou pre zmenu, otvorenosť a konštruktívnu debatu. Napriek nemožnosti naplno rozvinúť koncepciu sa časopis stal  nespochybniteľným tvorivým impulzom pre vývin slovenskej literatúry. O jeho dôležitosti a o kultúrno-politických okolnostiach jeho vzniku a fungovania v kontexte reflexie dejín prekladu na Slovensku rozpráva vo svojej prednáške vedecký pracovník Ústavu svetovej literatúry SAV Igor Tyšš.

Záznam prednášky si môžete vypočuť na tomto linku:
https://www.youtube.com/watch?v=w0JFEMlxLOY&feature=youtu.be