Dnes nás zastihla smutná správa o úmrtí nášho dlhoročného kolegu, priateľského a činorodého človeka, neúnavného propagátora južnoslovanských literatúr, vydavateľa, doktora vied Jána Jankoviča.
Posledná rozlúčka so zosnulým bude v pondelok 21. júna o 13. hodine na cintoríne Lány v rodnom meste Považská Bystrica.
Správa z prednášky Eugenie Kelbert Rudan o kolaboratívnom autorskom preklade
Dňa 26. mája 2021 usporiadal Ústav svetovej literatúry SAV hosťovskú prednášku doktorky Eugenie Kelbert Rudan s názvom Kolaboratívny autorský preklad a prekladovosť: Prípad Romain Gary. Kelbert má za sebou bohaté interdisciplinárne vzdelanie – študovala filozofiu a translatológiu na Sorbonne, francúzsku a nemeckú filológiu v Oxforde a porovnávaciu literatúru na Yalovej univerzite. Prieniky týchto disciplín boli badateľné aj v uchopení prednášky, v ktorej autorka uvažovala o presahu translatologických pojmov a konceptov do iných oblastí literárnej vedy. Treba však zároveň dodať, že na problém interdisciplinárnosti sa dívala z inej strany a jej hlavným zámerom bolo uvažovať nad oprávnenosťou prenášania a naznačiť, čo sa pri prenášaní pojmov nielen získava, ale aj stráca. Pokračovať na Romain Gary výrazne a kompetentne zasahoval do prekladov vlastných diel
Správa z prezentácie zborníkov
V spolupráci s Ústavom svetovej literatúry SAV sa 14. mája 2021 uskutočnila online prezentácia dvoch zborníkov, ktoré vznikli v rámci grantového projektu VEGA – Preklad ako súčasť dejín kultúrneho procesu. Prvý z nich, Archívny výskum (textov) v interdisciplinárnych súvislostiach (zost. Edita Gromová, Natália Rondziková a Igor Tyšš), ponúka unikátny vhľad do spôsobov, akými archívne zdroje pomáhajú bádateľom a bádateľkám porozumieť literárnemu textu a orientovať sa v jeho bohatých dejinných súvislostiach. Archívne zdroje vo svojej neúplnosti objasňujú, problematizujú a ohraničujú genézu textov, ako aj ich recepciu, a teda dosah na kultúrny a spoločenský život. Archív pomáha odkrývať dejiny, bližšie spoznať okolnosti vzniku textov, vzťah k inštitúciám, vzťahy medzi osobnosťami literárneho života, rôzne dobové konvencie a iné súvislosti. Dáva nám dôkazy alebo otvára nové otázky. Osvetľuje to, čo profesorka Katarína Bednárová nazýva „fragmentárnou diskontinuitou textov“. Pokračovať na Najlepšie zborníky nám dajú pocítiť, že všetky otázky zďaleka neboli položené
Bohatú činnosť v oblasti vedy a umeleckej činnosti
prof. PhDr. Márie Bátorovej, DrSc. predstavuje zborník Komplexnosť tvorivosti, ktorý vyšiel koncom minulého roka vo vydavateľstve Veda v spolupráci s Ústavom svetovej literatúry SAV, kde Mária Bátorová dlhoročne pôsobí. Aprílová prezentácia predstavila editorky zborníka Renátu Bojničanovú a Tamaru Šimončíkovú Heribanovú, ktoré uchopili diela jubilujúcej spisovateľky, prekladateľky a literárnej vedkyne v kontexte dlhodobého tvorivého procesu rešpektujúceho hodnoty slobody. Počas prezentácie odzneli viaceré príspevky, autori a autorky sa v nich sústredili na obsah a kvalitu textov v zborníku, ako aj na spôsob myslenia, odbornú a vedeckú činnosť osobnosti Márie Bátorovej. O primárnych aspektoch jej tvorby si prečítate viac v štúdii profesorky Tatiany Sedovej v prvom tohtoročnom čísle časopisu World Literature Studies TU.
Viac o prezentácii sa dozviete z článku Zuzany Kopeckej TU.
FOTO – Tamara Šimončíková Heribanová
Vedecká a spomienková konferencia: Tomáš Strauss – slovenský a európsky kunsthistorik
Tomáš Strauss je jednou z najvýraznejších osobností alternatívnej kultúry v strednej Európe. Pri príležitosti jeho nedožitej deväťdesiatky prebehla 14. apríla 2021 pod záštitou Slovenského centra PEN, Ústavu svetovej literatúry SAV a Bratislavskej medzinárodnej školy liberálnych štúdií (BISLA) konferencia venovaná jeho osobnosti, práci a životným peripetiám. V dvoch blokoch odzneli referáty viacerých znalcov jeho života a diela. Viac o konferencii uverejnil web SAV v článku našej kolegyne Mgr. Zuzany Kopeckej.
Link na jej text nájdete TU.
FOTO: cs.isabart.org
Editorka: Bogumiła Suwara
Vo viacerých dielach science fiction sa už od počiatkov tohto žánru pracuje s predstavou transformovania človeka.
V rozmanitých naráciách opisujúcich stret ľudí
s transformovaným človekom alebo mimozemšťanom sú ľudské stereotypy, ľudská prirodzenosť i samotná humanistická paradigma vystavené konfrontácii a kritickej reflexii, ktorú
do súčasnej humanistiky vniesol a rozvíja posthumanizmus. Štúdie publikované v tomto čísle sa sústreďujú na identifikovanie transhumánnych a posthumánnych tém a motívov vo vybraných príkladoch science fiction literatúry a umenia (bioart, film a TV seriály) z perspektívy posthumanizmu.
Z obsahu:
MARIUSZ PISARSKI: Human, super-human, anti-human: The posthuman deep future in evolutionary science fiction
PETER SÝKORA: Post-dog tales about human extinction
JANA TOMAŠOVIČOVÁ: Parallels between two worlds: Literary science-fiction imagery and transhumanist visions
IVAN LACKO: Saviors, naifs, or orphans? The posthuman condition in literary and cinematic perspectives on human cloning
JOZEF LENČ:
From “andys” to “toasters”: How has politics affected the view of non-humans in “Blade Runner” and “Battlestar Galactica”?
JURAJ ODORČÁK: Homo artefactus and Promethean shame: Reflections on Josef Čapek, Futurism, transhumanism, posthumanism, and the Obvious
BOGUMIŁA SUWARA: Toward a bioethical perspective for posthumanist aesthetics: Bioart as an example
Celý obsah čísla s prelinkovaním na jednotlivé texty nájdete TU.
Začiatkom minulého roka sa projekty a činnosti v Ústave svetovej literatúry SAV začali formovať podľa plánov, zakrátko sme sa však museli prispôsobiť novým podmienkam. Určili ich špeciálne opatrenia, ktoré v dôsledku pandémie koronavírusu zmenili spôsob praktického prístupu k práci aj fungovanie celej spoločnosti. Napriek sťaženej situácii sa nám podarilo otvoriť, rozvinúť či dotiahnuť viacero perspektívnych projektov, z ktorých ďalej čerpáme. Najväčším podujatím, ktoré sme začiatkom roka 2020 ešte stihli naživo, bola medzinárodná vedecká konferencia Národné a postnárodné rámce v európskych literatúrach organizovaná v spolupráci s Česko-slovenskou asociáciou porovnávacej literárnej vedy. Okrem toho sme zorganizovali celý rad podnetných prednášok či seminárov, publikovali štyri obsažné čísla časopisu World Literature Studies so zaujímavými témami, vedecké zborníky Výskum metafory v interdisciplinárnych a interdiskurzívnych perspektívach zostavovateľa Romana Mikuláša, ktorý vyšiel v nemčine, a Preklad vo vedách o človeku a dialóg kultúr, ktorý zostavili Mária Kusá a Natália Rondziková.
Podrobné informácie o všetkých minuloročných aktivitách nášho ústavu zhrnuje Správa o činnosti organizácie SAV za rok 2020, ktorú si môžete prečítať TU.
Preklady v oblasti vied o človeku spoluvytvárali slovenské myslenie o kultúre, umení a spoločnosti. Ich rekonštrukcia je zaujímavým svedectvom o pohybe myšlienok a ich transformáciách naprieč časom, kultúrami a politickými systémami. Genézu reflexie prekladu spoločenskovedných textov z francúzštiny a funkcie týchto textov prináša nový zborník pod názvom Preklad vo vedách o človeku a dialóg kultúr, ktorý vyšiel koncom roka 2020 v spolupráci Ústavu svetovej literatúry SAV a vydavateľstva Veda. Zostavili ho Mária Kusá a Natália Rondziková, štúdiami prispeli Katarína Bednárová, Edita Gromová, Jana Truhlářová a Libuša Vajdová. Jednotlivé štúdie spracúvajú otázky položené a analyzované na seminári Preklad spoločenskovedných textov, ktorý sa konal v ÚSvL SAV v decembri 2019. Viac o publikácii TU.
Čo znamená metafora v ľudskej komunikácii? Ako ovplyvňuje myslenie a čím formuje náš orientačný priestor? Odpovede na špecifické otázky o tom, ako v metaforách existuje ľudská realita, prináša nová publikácia Romana Mikuláša Výskum metafory
v interdisciplinárnych a interdiskurzívnych perspektívach, ktorá vyšla koncom minulého roka v nemeckom vydavateľstve Brill/mentis. Jednotlivé štúdie reflektujú metaforu ako súčasť procesu, ktorý možno skúmať z viacerých perspektív vied o človeku. Autori a autorky príspevkov nevnímajú metaforu primárne ako fenomén systému jazyka, skôr ako zvláštny druh prepojenia kognície a komunikácie.
Doc. Mgr. Ján Jambor, PhD. v rozhovore o najprekladanejšom súčasnom švajčiarskom autorovi
Literatúra dokáže popisovať ľudí oveľa lepšie ako psychológia, pretože nemusí byť taká exaktná. V takomto nastavení ju vníma spisovateľ Peter Stamm. Najprekladanejší súčasný švajčiarsky autor mal takmer tridsať, keď vstúpil do sveta literatúry. Diela tohto autora píšuceho po nemecky komplexne odrážajú vysoké literárne kvality, podporené ekonomickým myslením vo vzťahu k textu, študijnými vedemosťami z psychológie a patopsychológie, ako aj cestovateľskými skúsenosťami. V snahe vyrovnať sa so súčasným stavom sveta mu umožnili zaostriť predovšetkým na medziľudské vzťahy, rodinné konštelácie či partnerské spolužitia. O jeho živote a tvorbe rozprával náš kolega Ján Jambor na Rádiu Devín. Môžete si ho vypočuť stránke RTVS.
FOTO: Gaby Gerster