Bohatú činnosť v oblasti vedy a umeleckej činnosti
prof. PhDr. Márie Bátorovej, DrSc. predstavuje zborník Komplexnosť tvorivosti, ktorý vyšiel koncom minulého roka vo vydavateľstve Veda v spolupráci s Ústavom svetovej literatúry SAV, kde Mária Bátorová dlhoročne pôsobí. Aprílová prezentácia predstavila editorky zborníka Renátu Bojničanovú a Tamaru Šimončíkovú Heribanovú, ktoré uchopili diela jubilujúcej spisovateľky, prekladateľky a literárnej vedkyne v kontexte dlhodobého tvorivého procesu rešpektujúceho hodnoty slobody. Počas prezentácie odzneli viaceré príspevky, autori a autorky sa v nich sústredili na obsah a kvalitu textov v zborníku, ako aj na spôsob myslenia, odbornú a vedeckú činnosť osobnosti Márie Bátorovej.  O primárnych aspektoch jej tvorby si prečítate viac v štúdii profesorky Tatiany Sedovej v prvom tohtoročnom čísle časopisu World Literature Studies TU.
Viac o prezentácii sa dozviete z článku Zuzany Kopeckej TU.

FOTO – Tamara Šimončíková Heribanová

Vedecká a spomienková konferencia: Tomáš Strauss – slovenský a európsky kunsthistorik

Tomáš Strauss je jednou z najvýraznejších osobností alternatívnej kultúry v strednej Európe. Pri príležitosti jeho nedožitej deväťdesiatky prebehla 14. apríla 2021 pod záštitou Slovenského centra PEN, Ústavu svetovej literatúry SAV a Bratislavskej medzinárodnej školy liberálnych štúdií (BISLA) konferencia venovaná jeho osobnosti, práci a životným peripetiám. V dvoch blokoch odzneli referáty viacerých znalcov jeho života a diela.  Viac o konferencii uverejnil web SAV v článku našej kolegyne Mgr. Zuzany Kopeckej.
Link na jej text nájdete TU.
FOTO: cs.isabart.org

Editorka: Bogumiła Suwara

Vo viacerých dielach science fiction sa už od počiatkov tohto žánru pracuje s predstavou transformovania človeka.
V rozmanitých naráciách opisujúcich stret ľudí
s transformovaným človekom alebo mimozemšťanom sú ľudské stereotypy, ľudská prirodzenosť i samotná humanistická paradigma vystavené konfrontácii a kritickej reflexii, ktorú
do súčasnej humanistiky vniesol a rozvíja posthumanizmus. Štúdie publikované v tomto čísle sa sústreďujú na identifikovanie transhumánnych a posthumánnych tém a motívov vo vybraných príkladoch science fiction literatúry a umenia (bioart, film a TV seriály) z perspektívy posthumanizmu.

Z obsahu:
MARIUSZ PISARSKI: Human, super-human, anti-human: The posthuman deep future in evolutionary science fiction
PETER SÝKORA: Post-dog tales about human extinction
JANA TOMAŠOVIČOVÁ: Parallels between two worlds: Literary science-fiction imagery and transhumanist visions
IVAN LACKO: Saviors, naifs, or orphans? The posthuman condition in literary and cinematic perspectives on human cloning
JOZEF LENČ:
From “andys” to “toasters”: How has politics affected the view of non-humans in “Blade Runner” and “Battlestar Galactica”?
JURAJ ODORČÁK: Homo artefactus and Promethean shame: Reflections on Josef Čapek, Futurism, transhumanism, posthumanism, and the Obvious
BOGUMIŁA SUWARA: Toward a bioethical perspective for posthumanist aesthetics: Bioart as an example

Celý obsah čísla s prelinkovaním na jednotlivé texty nájdete TU.

Začiatkom minulého roka sa projekty a činnosti v Ústave svetovej literatúry SAV začali formovať podľa plánov, zakrátko sme sa však museli prispôsobiť novým podmienkam. Určili ich špeciálne opatrenia, ktoré v dôsledku pandémie koronavírusu zmenili spôsob praktického prístupu k práci aj fungovanie celej spoločnosti. Napriek sťaženej situácii sa nám podarilo otvoriť, rozvinúť či dotiahnuť viacero perspektívnych projektov, z ktorých ďalej čerpáme. Najväčším podujatím, ktoré sme začiatkom roka 2020 ešte stihli naživo, bola medzinárodná vedecká konferencia Národné a postnárodné rámce v európskych literatúrach organizovaná v spolupráci s Česko-slovenskou asociáciou porovnávacej literárnej vedy. Okrem toho sme zorganizovali celý rad podnetných prednášok či seminárov, publikovali štyri obsažné čísla časopisu World Literature Studies so zaujímavými témami, vedecké zborníky Výskum metafory v interdisciplinárnych a interdiskurzívnych perspektívach zostavovateľa Romana Mikuláša, ktorý vyšiel v nemčine, a Preklad vo vedách o človeku a dialóg kultúr, ktorý zostavili Mária Kusá a Natália Rondziková.
Podrobné informácie o všetkých minuloročných aktivitách nášho ústavu zhrnuje Správa o činnosti organizácie SAV za rok 2020, ktorú si môžete prečítať TU.

Doc. Mgr. Ján Jambor, PhD. v rozhovore o najprekladanejšom súčasnom švajčiarskom autorovi

Literatúra dokáže popisovať ľudí oveľa lepšie ako psychológia, pretože nemusí byť taká exaktná. V takomto nastavení ju vníma spisovateľ Peter Stamm. Najprekladanejší súčasný švajčiarsky autor mal takmer tridsať, keď vstúpil do sveta literatúry. Diela tohto autora píšuceho po nemecky komplexne odrážajú vysoké literárne kvality, podporené ekonomickým myslením vo vzťahu k textu, študijnými vedemosťami z psychológie a patopsychológie, ako aj cestovateľskými skúsenosťami. V snahe vyrovnať sa so súčasným stavom sveta mu umožnili zaostriť predovšetkým na medziľudské vzťahy, rodinné konštelácie či partnerské spolužitia. O jeho živote a tvorbe rozprával náš kolega Ján Jambor na Rádiu Devín. Môžete si ho vypočuť stránke RTVS.
FOTO: Gaby Gerster

V dňoch 12. – 13. februára 2020 sa v Ústave svetovej literatúry SAV v spolupráci s Česko-slovenskou asociáciou porovnávacej literárnej vedy konala medzinárodná vedecká konferencia s názvom Národné a postnárodné rámce v európskych literatúrach.
Išlo o druhé stretnutie slovenských komparatistov združených v tejto asociácii, ktorá pôsobí pri Ústave svetovej literatúry SAV a je členskou organizáciou Medzinárodnej asociácie porovnávacej literárnej vedy (AILC/ICLA).

Literárna komparatistika sa venuje literárnym javom, ktoré presahujú pojem národnej literatúry. Integračné procesy prebiehajúce v spoločnosti nútia literárnovednú obec hľadať nové pojmy na uchopenie týchto javov. Vzťah medzi národnými a postnárodnými rámcami patrí ku kľúčovým aspektom súčasného formovania identít. Vzniká vo viacdimenzionálnych spoločensko-politických, ako aj širších kultúrnych procesoch. Cieľom konferencie bolo preskúmať, ako možno premýšľať o národnom a postnárodnom v literatúre a ako sa reflektujú a konštruujú postnárodné identity v európskych literatúrach. Na konferencii svoje príspevky predniesli literárni vedci a vedkyne nielen z rôznych inštitúcií na Slovensku a v Čechách, ale aj v Turecku, Srbsku, Španielsku a Francúzsku. Účastníci a účastníčky konferencie diskutovali o danej téme na základe širokého literárneho materiálu, ktorý pokrýval najmä stredoeurópske a južnoslovanské literatúry. Nechýbali ani príspevky, ktoré teoreticky reflektovali napätie medzi národným a postnárodným.

Konferencia prispela k otvoreniu novej výskumnej témy. Bola významným vedeckým podujatím v sérii aktivít Česko-slovenskej asociácie porovnávacej literárnej vedy a Ústavu svetovej literatúry SAV, ktoré prispelo k rozvoju slovenskej a českej literárnej komparatistiky v dialógu s medzinárodnou komparatistickou komunitou.

Foto: Tamara Šimončíková Heribanová

„Nie zajtra, nie pozajtra, hneď!“
Oľga Kovačičová

V stredu 22. januára 2020 sa na Ústave svetovej literatúry SAV uskutočnila prezentácia v poradí piateho zborníka edície Knižnica časopisu World Literature Studies Rozmanitosť skúmania kultúrnych priestorov: Personálna bibliografia Kataríny Bednárovej. Knihu predstavila jej zostavovateľka Mária Kusá a autorky Libuša Vajdová a Jana Truhlářová.

Kým M. Kusá v krátkosti predstavila svoje štyri piliere charakterizujúce osobnosť K. Bednárovej – zaťatosť v ceste za stanoveným cieľom, historické vedomie, zodpovednosť za kultúrny priestor a invenčnosť – L. Vajdová hľadala spoločných menovateľov v priereze jej bohatej, minucióznej a systematickej vedeckej práce. J. Truhlářová zasa opísala priekopnícku a novátorskú činnosť K. Bednárovej v oblasti dejín francúzskej literatúry, predovšetkým jej zmyslu, schopnosti nachádzať a identifikovať hodnoty v nej.

V diskusii E. Gromová pripomenula formujúcu úlohu spoločného vysokoškolského štúdia a poďakovala sa K. Bednárovej za spoluprácu, M. Bátorová vyzdvihla neideologický ráz ich vedeckej práce a L. Franek vyjadril obdiv k istému druhu vedeckej intuície, ktorá vedie k objavným prácam nielen na poli najnovšej, ale aj mnohorako prehodnotenej literatúry.

K. Bednárová napriek nevôli bilancovať upozornila na potrebu systematickej vedeckej upriamenosti na jeden predmet výskumu, pretože podľa nej je najväčším protivníkom vedeckej práce čas. Ten rýchly, ako ich rozdelil nórsky antropológ T. Hylland Ericsen, aj u nej kopí nápady na seba ako kocky, ten pomalý je však časom súvislým, lineárnym, vyžaduje si od človeka zdisciplinovanie, no prináša skutočné výsledky.

Isté je, a dokazuje to aj prezentovaná bibliografia, pripravená V. Čejkovou, že K. Bednárová svoj čas dokáže – aj v zmysle spomenutého (horeuvedeného) výroku kolegyne O. Kovačičovej na svoju adresu –, zmysluplne napĺňať. Prajeme jej, aby táto publikácia nezavršovala, ale naopak stimulovala jej ďalšiu prácu.

Publikáciu na stiahnutie nájdete tu Personálna_bibliografia_Kataríny_Bednárovej

Eva Kenderessy
Foto: Tamara Šimončíková Heribanová