Na predvianočnom soirée predstavili svoju prekladovú tvorbu

Pracovníčky a pracovníci Ústavu svetovej literatúry SAV popri svojej výskumnej činnosti prekladajú umeleckú literatúru, a sprostredkúvajú tak hodnoty z inonárodných kultúr aj širšej čitateľskej verejnosti. Výsledky svojej tohtoročnej prekladovej tvorby prezentovali na predvianočnom soirée 15. decembra 2021, priblížili autorské osobnosti, ich diela a ukážky z preložených textov pestrého žánrového zloženia – prozaických textov, románov, esejí, drámy i poézie.

Postkoloniálny tematický blok „Prečo píšem po anglicky?“ pre časopis Verzia zostavila afrikanistka Dobrota Pucherová. Časopis Verzia je zameraný na literárny preklad a jeho reflexiu, tretie tohtoročné číslo sa zaoberá hlasmi spisovateľských osobností z bývalých britských kolónií v Afrike, Karibiku a južnej Ázii. Ako zdôrazňovala vo svojej prezentácii zostavovateľka, otázka jazyka je v niekdajších kolóniách veľmi dôležitá. Európski kolonizátori sem priniesli svoje jazyky a nadradili ich nad pôvodné miestne jazyky, ktoré boli často považované za primitívne. Najrozšírenejším koloniálnym jazykom sa stala angličtina a po dekolonizácii sa začalo veľa diskutovať o používaní európskych jazykov v postkoloniálnej tvorbe. Z eseje afrického autora A. Gurnaha, súčasného držiteľa Nobelovej ceny za literatúru, Písanie a jeho priestor čítala úryvok prekladateľka textu Natália Rondziková, doktorandka ústavu.

Ďalej boli predstavené umelecké preklady piatich diel, ktoré vyšli knižne.

Maďarský spisovateľ Pál ZÁVADA napísal historický román Prirodzené svetlo (Bratislava: Slovart, 2021), v ktorom sa dotýka aj historických tém tabuizovaných v maďarskej spoločnosti. Román predstavila jeho prekladateľka, odborná pracovníčka ústavu Eva Andrejčáková. Autor sa v knihe vracia k svojim maďarsko-slovenským koreňom do Slovenského Komlóša v Békéšskej župe a píše o osudoch obyčajných ľudí pred druhou svetovou vojnou, počas nej a v povojnových rokoch. Veľké udalosti histórie sa prepletajú s malými dejinami rodiny, dediny, mesta. Kniha vznikla na základe historických fotografií, z ktorých postavy vystupujú a rozprávajú svoje príbehy.

Eva Andrejčáková priblížila aj svoj ďalší preklad zo súčasnej maďarskej literatúry – knižnú esej Pétera NÁDASA Vlastná smrť (Bratislava: August, august, 2021). Je to autobiografická spoveď autora, ktorý vo svojich 51 rokoch prežil klinickú smrť. Opisuje fyzické procesy, ktoré zažíval počas infarktu, literárne stvárňuje proces umierania a filozoficky uvažuje o smrteľnosti.

Medzinárodne úspešný román holandského spisovateľa Willema Frederika HERMANSA Slzy akácií (Bratislava: Slovart, 2021) uviedol nederlandista a germanista Adam Bžoch. Ako uviedol prekladateľ, autor je velikán povojnovej prózy. Jeho román sa odohráva v Amsterdame v roku 1943, keď Holandsko čelilo okupácii nacistických vojsk. Spletitý dej opisuje osudy štyroch ľudí, v ktorých sa utajovanie erotických vzťahov prekrýva s politickou konšpiráciou a sexuálna vášeň s túžbou prežiť.

Adam Bžoch hovoril aj o preklade vyjdenom v Divadelnom ústave. Kniha obsahuje tri divadelné hry a dve prednášky popredného nemeckého režiséra a dramatika Falka RICHTERA Politické divadlo Falka Richtera (Bratislava: Divadelný ústav, 2021). Adam Bžoch prečítal úryvok z hry Pod ľadom. Falk Richter spracúva najvážnejšie a najpodstatnejšie politické témy súčasnosti a v tejto hre rozmýšľa, aký je stav dnešnej civilizácie. Vidí ju ako emocionálne zmrznutú, o čom svedčí názov hry.

Rumunistka Eva Kenderessy predstavila súčasnú antológiu rumunskej poézie Poslední pionieri Východu (Bratislava: Vlna, 2021). Kniha ponúka ukážky z tvorby tridsiatich piatich básnikov a poetiek z Rumunska a Moldavskej republiky, knižne debutujúcich po roku 1989. Rumunská poézia ponúka výpoveď o okolitom, často mizernom svete okraja a odhaľuje osobné, často tabuizované témy.

Stretnutie predstavilo vzácnu a kreatívnu časť práce vedcov a vedkýň Ústavu svetovej literatúry SAV. Ich prekladové diela sľubujú čitateľský zážitok aj záujemcom o inonárodné literatúry mimo odboru, môžu spríjemniť sviatočné dni alebo byť vhodnou literatúrou na začiatok nového roku 2022.

Michaela Šašinková, doktorandka Ústavu svetovej literatúry SAV