Ústav svetovej literatúry SAV vznikol v dnešnej podobe roku 1991. V roku 2022 sa ústav stal v rámci transformácie SAV verejnou výskumnou inštitúciou – od 1. 1. 2022 je jeho oficiálny názov Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i.

Na riaditeľskom poste ústavu pôsobili významné osobnosti slovenskej literárnej vedy: Mikuláš Bakoš (1964 – 1972), Dionýz Ďurišin (1991), Dušan Slobodník (1991 – 1992), Ján Koška (1992 – 2006), Adam Bžoch (2007 – 2019), Judit Görözdi (2019 – 2023). V súčasnosti je riaditeľom ústavu Róbert Gáfrik.

Ústav sa považuje za pokračovateľa Ústavu svetovej literatúry a jazykov SAV (1964 – 1973), ktorého zakladateľom a prvým riaditeľom bol významný literárny vedec Mikuláš Bakoš. Založeniu tohto ústavu v 60. rokoch predchádzal zakladateľský počin Mikuláša Bakoša z roku 1943, keď v rámci novozaloženej Slovenskej akadémie vied a umení inicioval aj literárnovedné skúmanie. V 50. rokoch sa výskum svetovej literatúry dostal do úzadia, samostatný Ústav svetovej literatúry a jazykov vznikol až v dôsledku liberalizácie v prvej polovici 60. rokov a vďaka osobnostným kvalitám zakladateľa, ktorý sa vždy prejavoval nielen ako výrazná vedecká, ale aj organizačná osobnosť. Aj prepojenie skúmania literatúr a jazykov v ústave odrážalo bakošovské vnímanie vedeckej práce v tejto oblasti. V období normalizácie došlo po Bakošovej smrti (1972) k drastickým intervenciám do práce ústavu v podobe previerok.

V 70. rokoch vznikol spojením slovakistického a svetovistického literárnovedného výskumu Literárnovedný ústav SAV, v ktorom sa svetová literatúra dostala do úzadia. Rozdelením tohto ústavu v roku 1991 na dve samostatné inštitúcie napokon vznikol dnešný Ústav svetovej literatúry SAV.  Pôsobili v ňom významné osobnosti vedeckého a kultúrneho života ako Jozef Felix, Dionýz Ďurišin, Pavol Winczer, Nora Krausová, Soňa Lesňáková, Ján Jankovič, Milan Žitný, Ladislav Franek či Libuša Vajdová.