large-jednoduchy_pribeh_ciarka_sto_stran_sermovacia_verzia

Péter Esterházy v literárnovednej dielni  

 

Dňa 24. októbra 2018 o 14:00 hod. sa v nových priestoroch Ústavu svetovej literatúry SAV v Bratislave konala prednáška literárnej vedkyne a vedeckej pracovníčky ústavu Mgr. Judit Görözdi, PhD. s názvom Historická persifláž alebo Čítať román P. Esterházyho „Jednoduchý príbeh čiarka sto strán – šermovacia verzia“, ktorá bola prvá z nového ústavného cyklu prednášok pod názvom Z literárnovednej dielne.

Prednášajúca predstavila maďarského prozaika Pétera Esterházyho (1950 – 2016),  jedného z najvýznamnejších predstaviteľov maďarskej postmoderny, ktorého diela boli preložené okrem iného do anglického, nemeckého, holandského, českého, slovenského, francúzskeho, tureckého, čínskeho, japonského, ruského aj hebrejského jazyka a ktorý je nositeľom popredných maďarských (Kossuthova cena, Cena AEGON, Cena Prima Primissima)  aj inonárodných cien a vyznamenaní (Herderova cena, Jeanette Schocken Preis, Friedenspreis des Deutschen Buchhandels). Görözdi analyzovala jedno z jeho posledných prozaických diel, publikované v roku 2013, preložené do slovenského jazyka Renátou Deákovou: Jednoduchý príbeh čiarka sto strán – šermovacia verzia (Egyszerű történet vessző száz oldal – a kardozós változat)

Maďarský literárny vedec Ernő Kulcsár Szabó, monografista Esterházyho,  skonštatoval, že po vydaní jeho Výrobného románu (Termelési-regény) v roku 1979 už nie je možné písať ako predtým. Jeho diela prispeli k prozaickému obratu v maďarskej literatúre. Charakterizuje ich využívanie obraznosti jazyka, relativizovanie, neustále experimentovanie, s ktorým často nedokázala držať krok ani kritická recepcia.

Judit Görözdi odôvodňuje výber konkrétneho diela pre svoju prednášku jeho jedinečnou realizáciou; absentujú tu všetky naratologické kategórie uchopenia textu a troskotajú zaužívané spôsoby čítania.

Témou diela zasadeného do druhej polovice 17. storočia je stretnutie dvoch fiktívnych postáv z histórie Pála Nyáryho a kniežaťa Ľudovíta Habsburského z dôvodu uzatvorenia dohody, ktorá by dopomohla k západnej orientácii Uhorska. Pri čítaní však nedokážeme zistiť, či k stretnutiu vôbec došlo, pretože slúži Esterházymu iba ako rámec rozprávania. Prvotnou témou je  samotný model historickosti, pričom autor vo svojom texte vedome pracuje s kultúrnou pamäťou Maďarov a ironizuje čitateľské očakávania voči historickému románu. Esterházyho irónia však mieri práve na žánrovú tradíciu historického románu; zbavuje ho príbehu, v texte dochádza k deštruovaniu historickej rozprávačskej a jazykovej tradície.

Judit Görözdi približovala text prostredníctvom jeho zasadenia do rôznych kontextov – venovala sa tvorbe autora, historickému naratívu, poskytla prehľad odbornej literatúry i prehľad maďarských románov z prelomu tisícročia, ktorých autori taktiež pracujú s rôznymi podobami historiografickej metafikcie (János Háy, László Márton, Pál Závada, Alfonz Talamon).  Záverečná časť  prednášky bola venovaná jednotlivým aspektom výskumu v oblasti súčasného maďarského historického naratívu.

Po prednáške sa rozvinula diskusia, počas ktorej odzneli podnetné otázky i komentáre k spôsobu kontextualizácie Esterházyho diela, k možným metódam prekladu autorovho textu do iných jazykov, ako aj poznámky a otázky týkajúce sa domácej i zahraničnej recepcie diel Pétera Esterházyho v strednej Európe aj mimo nej.

Judit Dobry