Pracovn\u00ed\u010dky a pracovn\u00edci \u00dastavu svetovej literat\u00fary SAV popri svojej v\u00fdskumnej \u010dinnosti prekladaj\u00fa umeleck\u00fa literat\u00faru, a sprostredk\u00favaj\u00fa tak hodnoty z\u00a0inon\u00e1rodn\u00fdch kult\u00far aj \u0161ir\u0161ej \u010ditate\u013eskej verejnosti. V\u00fdsledky svojej tohtoro\u010dnej prekladovej tvorby prezentovali na predviano\u010dnom soir\u00e9e 15. decembra 2021, pribl\u00ed\u017eili autorsk\u00e9 osobnosti, ich diela a\u00a0uk\u00e1\u017eky z\u00a0prelo\u017een\u00fdch textov pestr\u00e9ho \u017e\u00e1nrov\u00e9ho zlo\u017eenia \u2013 prozaick\u00fdch textov, rom\u00e1nov, esej\u00ed, dr\u00e1my i po\u00e9zie.<\/p>\n
Postkoloni\u00e1lny tematick\u00fd blok \u201ePre\u010do p\u00ed\u0161em po anglicky?\u201c pre \u010dasopis Verzia zostavila afrikanistka Dobrota Pucherov\u00e1. \u010casopis Verzia<\/a> je zameran\u00fd na liter\u00e1rny preklad a\u00a0jeho reflexiu, tretie tohtoro\u010dn\u00e9 \u010d\u00edslo sa zaober\u00e1 hlasmi spisovate\u013esk\u00fdch osobnost\u00ed z\u00a0b\u00fdval\u00fdch britsk\u00fdch kol\u00f3ni\u00ed v\u00a0Afrike, Karibiku a\u00a0ju\u017enej \u00c1zii. Ako zd\u00f4raz\u0148ovala vo svojej prezent\u00e1cii zostavovate\u013eka, ot\u00e1zka jazyka je v\u00a0niekdaj\u0161\u00edch kol\u00f3ni\u00e1ch ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00e1. Eur\u00f3pski koloniz\u00e1tori sem priniesli svoje jazyky a\u00a0nadradili ich nad p\u00f4vodn\u00e9 miestne jazyky, ktor\u00e9 boli \u010dasto pova\u017eovan\u00e9 za primit\u00edvne. Najroz\u0161\u00edrenej\u0161\u00edm koloni\u00e1lnym jazykom sa stala angli\u010dtina a\u00a0po dekoloniz\u00e1cii sa za\u010dalo ve\u013ea diskutova\u0165 o\u00a0pou\u017e\u00edvan\u00ed eur\u00f3pskych jazykov v\u00a0postkoloni\u00e1lnej tvorbe. Z\u00a0eseje africk\u00e9ho autora A. Gurnaha, s\u00fa\u010dasn\u00e9ho dr\u017eite\u013ea Nobelovej ceny za literat\u00faru, P\u00edsanie a\u00a0jeho priestor \u010d\u00edtala \u00faryvok prekladate\u013eka textu Nat\u00e1lia Rondzikov\u00e1, doktorandka \u00fastavu.<\/p>\n \u010ealej boli predstaven\u00e9 umeleck\u00e9 preklady piatich diel, ktor\u00e9 vy\u0161li kni\u017ene.<\/p>\n Ma\u010farsk\u00fd spisovate\u013e P\u00e1l Z\u00c1VADA nap\u00edsal historick\u00fd rom\u00e1n Prirodzen\u00e9 svetlo (Bratislava: Slovart, 2021), v\u00a0ktorom sa dot\u00fdka aj historick\u00fdch t\u00e9m tabuizovan\u00fdch v ma\u010farskej spolo\u010dnosti. Rom\u00e1n predstavila jeho prekladate\u013eka, odborn\u00e1 pracovn\u00ed\u010dka \u00fastavu Eva Andrej\u010d\u00e1kov\u00e1. Autor sa v\u00a0knihe vracia k svojim ma\u010farsko-slovensk\u00fdm kore\u0148om do Slovensk\u00e9ho Koml\u00f3\u0161a v B\u00e9k\u00e9\u0161skej \u017eupe a\u00a0p\u00ed\u0161e o\u00a0osudoch oby\u010dajn\u00fdch \u013eud\u00ed pred druhou svetovou vojnou, po\u010das nej a v povojnov\u00fdch rokoch. Ve\u013ek\u00e9 udalosti hist\u00f3rie sa prepletaj\u00fa\u00a0s\u00a0mal\u00fdmi dejinami rodiny, dediny, mesta. Kniha vznikla na z\u00e1klade historick\u00fdch fotografi\u00ed, z\u00a0ktor\u00fdch postavy vystupuj\u00fa a\u00a0rozpr\u00e1vaj\u00fa svoje pr\u00edbehy.<\/p>\n Eva Andrej\u010d\u00e1kov\u00e1 pribl\u00ed\u017eila aj svoj \u010fal\u0161\u00ed preklad zo s\u00fa\u010dasnej ma\u010farskej literat\u00fary \u2013 kni\u017en\u00fa esej P\u00e9tera N\u00c1DASA\u00a0Vlastn\u00e1 smr\u0165\u00a0(Bratislava: August, august, 2021). Je to autobiografick\u00e1 spove\u010f autora, ktor\u00fd vo svojich 51 rokoch pre\u017eil klinick\u00fa smr\u0165. Opisuje fyzick\u00e9 procesy, ktor\u00e9 za\u017e\u00edval po\u010das infarktu, liter\u00e1rne stv\u00e1r\u0148uje proces umierania a\u00a0filozoficky uva\u017euje o\u00a0smrte\u013enosti.<\/p>\n Medzin\u00e1rodne \u00faspe\u0161n\u00fd rom\u00e1n holandsk\u00e9ho spisovate\u013ea Willema Frederika HERMANSA\u00a0Slzy ak\u00e1ci\u00ed\u00a0(Bratislava: Slovart, 2021) uviedol nederlandista a\u00a0germanista Adam B\u017eoch. Ako uviedol prekladate\u013e, autor je velik\u00e1n povojnovej pr\u00f3zy. Jeho rom\u00e1n sa odohr\u00e1va v\u00a0Amsterdame v\u00a0roku 1943, ke\u010f Holandsko \u010delilo okup\u00e1cii nacistick\u00fdch vojsk. Spletit\u00fd dej opisuje osudy \u0161tyroch \u013eud\u00ed, v\u00a0ktor\u00fdch sa utajovanie erotick\u00fdch vz\u0165ahov prekr\u00fdva s\u00a0politickou kon\u0161pir\u00e1ciou a\u00a0sexu\u00e1lna v\u00e1\u0161e\u0148 s\u00a0t\u00fa\u017ebou pre\u017ei\u0165.<\/p>\n Adam B\u017eoch hovoril aj o\u00a0preklade vyjdenom v Divadelnom \u00fastave. Kniha obsahuje tri divadeln\u00e9 hry a\u00a0dve predn\u00e1\u0161ky popredn\u00e9ho nemeck\u00e9ho re\u017eis\u00e9ra a dramatika Falka RICHTERA\u00a0Politick\u00e9 divadlo Falka Richtera\u00a0(Bratislava: Divadeln\u00fd \u00fastav, 2021). Adam B\u017eoch pre\u010d\u00edtal \u00faryvok z\u00a0hry Pod \u013eadom. Falk Richter sprac\u00fava najv\u00e1\u017enej\u0161ie a\u00a0najpodstatnej\u0161ie politick\u00e9 t\u00e9my s\u00fa\u010dasnosti a\u00a0v\u00a0tejto hre rozm\u00fd\u0161\u013ea, ak\u00fd je stav dne\u0161nej civiliz\u00e1cie. Vid\u00ed ju ako emocion\u00e1lne zmrznut\u00fa, o\u00a0\u010dom sved\u010d\u00ed n\u00e1zov hry.<\/p>\n Rumunistka Eva Kenderessy predstavila s\u00fa\u010dasn\u00fa antol\u00f3giu rumunskej po\u00e9zie Posledn\u00ed pionieri V\u00fdchodu (Bratislava: Vlna, 2021). Kniha pon\u00faka uk\u00e1\u017eky z tvorby tridsiatich piatich b\u00e1snikov a poetiek z Rumunska a Moldavskej republiky, kni\u017ene debutuj\u00facich po roku 1989. Rumunsk\u00e1 po\u00e9zia pon\u00faka v\u00fdpove\u010f o okolitom, \u010dasto mizernom svete okraja a odha\u013euje osobn\u00e9, \u010dasto tabuizovan\u00e9 t\u00e9my.<\/p>\n Stretnutie predstavilo vz\u00e1cnu a\u00a0kreat\u00edvnu \u010das\u0165 pr\u00e1ce vedcov a\u00a0vedk\u00fd\u0148 \u00dastavu svetovej literat\u00fary SAV. Ich prekladov\u00e9 diela s\u013eubuj\u00fa \u010ditate\u013esk\u00fd z\u00e1\u017eitok aj z\u00e1ujemcom o\u00a0inon\u00e1rodn\u00e9 literat\u00fary mimo odboru, m\u00f4\u017eu spr\u00edjemni\u0165 sviato\u010dn\u00e9 dni alebo by\u0165 vhodnou literat\u00farou na za\u010diatok nov\u00e9ho roku 2022.<\/p>\n Michaela \u0160a\u0161inkov\u00e1, doktorandka \u00dastavu svetovej literat\u00fary SAV<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Na predviano\u010dnom soir\u00e9e predstavili svoju prekladov\u00fa tvorbu Pracovn\u00ed\u010dky a pracovn\u00edci \u00dastavu svetovej literat\u00fary SAV popri svojej v\u00fdskumnej \u010dinnosti prekladaj\u00fa umeleck\u00fa literat\u00faru, a sprostredk\u00favaj\u00fa tak hodnoty z\u00a0inon\u00e1rodn\u00fdch kult\u00far aj \u0161ir\u0161ej \u010ditate\u013eskej verejnosti. V\u00fdsledky svojej tohtoro\u010dnej prekladovej tvorby prezentovali na predviano\u010dnom soir\u00e9e 15. decembra 2021, pribl\u00ed\u017eili autorsk\u00e9 osobnosti, ich diela a\u00a0uk\u00e1\u017eky z\u00a0prelo\u017een\u00fdch textov pestr\u00e9ho \u017e\u00e1nrov\u00e9ho zlo\u017eenia \u2013 … Pokra\u010dova\u0165 na Na predviano\u010dnom soir\u00e9e predstavili svoju prekladov\u00fa tvorbu<\/span>