{"id":3977,"date":"2021-11-02T17:18:28","date_gmt":"2021-11-02T17:18:28","guid":{"rendered":"http:\/\/usvl.sav.sk\/wp\/?p=3977"},"modified":"2021-11-02T19:48:51","modified_gmt":"2021-11-02T19:48:51","slug":"na-pociatku-bolo-slovo-sona-lesnakova-1932-2021","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/usvl.sav.sk\/wp\/?p=3977","title":{"rendered":"\u201eNa po\u010diatku bolo slovo…\u201c \u2013 So\u0148a Les\u0148\u00e1kov\u00e1 1932 \u2013 2021"},"content":{"rendered":"

PhDr. So\u0148a Les\u0148\u00e1kov\u00e1, CSc. (rod. Vilhanov\u00e1) zomrela d\u0148a 28. okt\u00f3bra 2021 vo veku 89 rokov. Posledn\u00e1 rozl\u00fa\u010dka so zosnulou bude v piatok 5. novembra 2021 o 14:45 hod. v bratislavskom kremat\u00f3riu.<\/strong><\/p>\n

\u201eNa po\u010diatku v\u0161etk\u00fdch ve\u013ek\u00fdch a\u00a0blahodarn\u00fdch \u010dinov bolo a\u00a0dodnes je slovo, z\u00a0ktor\u00e9ho sa rodia tak\u00e9to \u010diny. Slovo ako v\u00fdraz umu, v\u00f4le i\u00a0tvorivej schopnosti, ako vyjadrenie akt\u00edvneho vz\u0165ahu, vz\u00e1jomnosti a\u00a0porozumenia medzi rozumn\u00fdmi bytos\u0165ami, a\u00a0to aj vtedy, ak sa vyjadruj\u00fa bez slov alebo slovami odli\u0161n\u00e9ho p\u00f4vodu, ale napriek tomu si chc\u00fa porozumie\u0165 a\u00a0navz\u00e1jom komunikova\u0165.\u201c Pr\u00e1ve t\u00fdmito slovami za\u010d\u00edna So\u0148a Les\u0148\u00e1kov\u00e1 \u00favodn\u00fa \u0161t\u00fadiu Na po\u010diatku bolo slovo (1825 \u2013 1918)<\/em> v\u00a0kni\u017eke Rusk\u00e1 literat\u00fara v\u00a0slovenskej kult\u00fare v\u00a0rokoch 1825 \u2013 2015<\/em> (VEDA 2017, s. 9). T\u00e1to spomienka na liter\u00e1rnu vedky\u0148u, ktor\u00e1 cel\u00fd svoj pracovn\u00fd \u017eivot spojila so Slovenskou akad\u00e9miou vied, bude pokusom uchopi\u0165 svojimi slovami jej \u201eblahodarn\u00e9 \u010diny\u201c, aktivity… Bola to vedky\u0148a, d\u00e1ma, ktor\u00e1 si svoju erud\u00edciu nikdy nenech\u00e1vala pre seba \u2013 do konca svojho akt\u00edvneho p\u00f4sobenia v\u00a0\u00dastave svetovej literat\u00fary SAV bola nielen b\u00e1date\u013ekou objavuj\u00facou nov\u00e9 fakty a\u00a0ich s\u00favislosti, ale aj vyh\u013ead\u00e1vanou redaktorkou liter\u00e1rnovedn\u00fdch publik\u00e1ci\u00ed predov\u0161etk\u00fdm komparatistick\u00e9ho a\u00a0translatologick\u00e9ho charakteru.<\/p>\n

So\u0148a Les\u0148\u00e1kov\u00e1, na\u0161a Soni\u010dka, sa narodila 13. apr\u00edla 1932 vo Vr\u00fatkach, v\u00a0\u010dase, ke\u010f v\u00a0medzivojnovom \u010ceskoslovensku toto mesto predstavovalo jeden z\u00a0najv\u00fdznamnej\u0161\u00edch \u017eelezni\u010dn\u00fdch uzlov, bol to priestor, kde sa stret\u00e1vali rozli\u010dn\u00e9 cesty a\u00a0kr\u00ed\u017eili rozli\u010dn\u00e9 vplyvy. Zd\u00e1 sa, \u017ee pr\u00e1ve rozli\u010dnos\u0165 podnetov v\u00a0tom najlep\u0161om poznamenala aj So\u0148u Les\u0148\u00e1kov\u00fa, ktor\u00e1 po cel\u00fd svoj \u017eivot neprest\u00e1vala vn\u00edma\u0165 hodnoty tradi\u010dn\u00e9ho a\u00a0z\u00e1rove\u0148 s\u00a0pochopen\u00edm prij\u00edma\u0165 a\u00a0sk\u00fama\u0165 nov\u00e9…<\/p>\n

Po absolvovan\u00ed gymn\u00e1zi\u00ed v\u00a0\u017diline, Martine a\u00a0Ko\u0161iciach (1942 \u2013 1950) vy\u0161tudovala odbor rusk\u00fd jazyk a\u00a0liter\u00e1rna veda na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity, resp. Univerzity Komensk\u00e9ho v\u00a0Bratislave (1950 \u2013 1955). Aj ke\u010f po skon\u010den\u00ed fakulty fakticky st\u00e1le zotrv\u00e1vala na tom istom pracovisku, vzh\u013eadom na jeho in\u0161titucion\u00e1lne metamorf\u00f3zy v rokoch 1954 \u2013 1963 pracovala ako odborn\u00e1 asistentka v\u00a0\u010ceskoslovensko-sovietskom in\u0161tit\u00fate SAV, v rokoch 1964 \u2013 1973 ako vedeck\u00e1 pracovn\u00ed\u010dka v\u00a0\u00dastave svetovej literat\u00fary a\u00a0jazykov SAV, v\u00a0\u010dase normaliz\u00e1cie po jeho spojen\u00ed s\u00a0\u00dastavom slovenskej literat\u00fary v\u00a0rokoch 1973 \u2013 1990 ako samostatn\u00e1 vedeck\u00e1 pracovn\u00ed\u010dka Liter\u00e1rnovedn\u00e9ho \u00fastavu SAV a\u00a0kone\u010dne od\u00a0roku 1991 a\u017e do definit\u00edvneho odchodu do d\u00f4chodku (1999) ako ved\u00faca vedeck\u00e1 pracovn\u00ed\u010dka v\u00a0\u00dastave svetovej literat\u00fary SAV v\u00a0Bratislave. Cel\u00fdm svoj\u00edm profesion\u00e1lnym \u017eivotom bola tak So\u0148a Les\u0148\u00e1kov\u00e1 pr\u00edkladom obdivuhodnej vernosti: odboru i\u00a0in\u0161tit\u00facii.<\/p>\n

S\u00a0man\u017eelom Rudolfom Les\u0148\u00e1kom vytvorili nielen tvoriv\u00e9 rodinn\u00e9 prostredie pre syna Rudolfa a\u00a0dc\u00e9ru Janu, ale svoj\u00edm bohat\u00fdm intelektu\u00e1lnym a\u00a0duchovn\u00fdm \u017eivotom do ve\u013ekej miery determinovali aj ich \u017eivotn\u00e9 cesty. V\u00a0poslednom desa\u0165ro\u010d\u00ed spolo\u010dn\u00e9ho \u017eivota sa akt\u00edvne podie\u013eala na publika\u010dn\u00fdch a\u00a0kult\u00farnych aktivit\u00e1ch svojho man\u017eela v\u00a0oblasti mapovania a\u00a0reflektovania samizdatovej spisby v\u00a0slovenskom kult\u00farnom priestore 20. storo\u010dia (pars pro toto bibliografick\u00fd s\u00fapis o zlo\u010dinoch komunizmu na Slovensku vy\u0161iel pod n\u00e1zvom Sp\u00e4tn\u00e9 zrkadl\u00e1<\/em> vo vydavate\u013estve Michala Va\u0161ka v roku 2003). Aj tento fakt je jedn\u00fdm dielikom v\u00a0mozaike jej autentick\u00e9ho, ne\u0161tylizovan\u00e9ho a\u00a0po cel\u00e9 tie desa\u0165ro\u010dia predov\u0161etk\u00fdm vecn\u00e9ho a\u00a0z\u00e1rove\u0148 h\u013abkov\u00e9ho z\u00e1ujmu o\u00a0n\u00e1rodn\u00fa kult\u00faru v\u00a0zmysle roz\u0161irovania pr\u00edstupov k\u00a0jej poznaniu ako prirodzen\u00e9ho zdroja ob\u010dianskej i\u00a0n\u00e1rodnej sebaidentifik\u00e1cie.<\/p>\n

Vo svojej vedeckej pr\u00e1ci sa So\u0148a Les\u0148\u00e1kov\u00e1 s\u00fastredila na sk\u00famanie slovensko-rusk\u00fdch liter\u00e1rnych vz\u0165ahov od konca 19. storo\u010dia po s\u00fa\u010dasnos\u0165 s\u00a0d\u00f4razom na kontaktn\u00e9 vz\u0165ahy a\u00a0typologick\u00e9 s\u00favislosti. Jej pr\u00e1ce boli v\u017edy zalo\u017een\u00e9 na v\u00fdskume arch\u00edvnych \u010di \u010dasopiseck\u00fdch prame\u0148ov, od zakladaj\u00facej gener\u00e1cie slovenskej liter\u00e1rnej vedy si osvojila z\u00e1sadu pracova\u0165 ad fontes a\u00a0tej sa nikdy nespreneverila.<\/p>\n

\"knihy_Lesnakova_mini\"<\/a>U\u017e prv\u00e1 monografia Gorkij v\u00a0slovenskej kult\u00fare<\/em> (1961) dokumentuje tento pr\u00edstup, jej pr\u00e1ce vych\u00e1dzali z\u00a0konkr\u00e9tnych d\u00e1t a sved\u010dia o\u00a0pozoruhodnej zrelosti a schopnosti pr\u00e1ce s\u00a0prim\u00e1rnymi prame\u0148mi. Napriek pochopite\u013en\u00e9mu dobov\u00e9mu za\u0165a\u017eeniu textu predov\u0161etk\u00fdm prv\u00e1 \u010das\u0165 \u2013 ohlas Gork\u00e9ho na Slovensku v\u00a0obdob\u00ed pred n\u00e1rodn\u00fdm osloboden\u00edm \u2013 je \u00faspe\u0161n\u00fdm pokusom o\u00a0rekon\u0161trukciu dobov\u00fdch slovensko-rusk\u00fdch i\u00a0\u0161ir\u0161ie kult\u00farnych vz\u0165ahov. V\u00fdznamn\u00fdm doplnen\u00edm textu bol nielen obsa\u017en\u00fd rusk\u00fd a\u00a0nemeck\u00fd \u201es\u00fahrn\u201c, ale aj Bibliografia prekladov M. Gork\u00e9ho v\u00a0periodik\u00e1ch v\u00a0rokoch 1900 \u2013 1945 a\u00a0s\u00fapis kni\u017ene vydan\u00fdch prekladov autorov\u00fdch diel.<\/p>\n

Les\u0148\u00e1kovej neproklamovan\u00e1 ukotvenos\u0165 v\u00a0slovenskom kult\u00farnom priestore je zrete\u013en\u00e1 i\u00a0v druhej monografii Cesty k\u00a0realizmu. J. G. Tajovsk\u00fd a\u00a0rusk\u00e1 literat\u00fara <\/em>(1971).\u00a0T\u00e1 predstavuje podrobn\u00e9 porovn\u00e1vacie anal\u00fdzy\u00a0poviedkovej tvorby L. N. Tolst\u00e9ho, A. P. \u010cechova a\u00a0M. Gork\u00e9ho s\u00a0tvorbou J. G. Tajovsk\u00e9ho. V\u010faka d\u00f4kladnej a\u00a0presnej pr\u00e1ci s\u00a0textom autorka dem\u00fdtizuje mnoh\u00e9 javy slovensk\u00e9ho liter\u00e1rneho \u017eivota, s\u00favisiace so vz\u0165ahom J. G. Tajovsk\u00e9ho \u2013 prozaika, dramatika, ale i\u00a0kongeni\u00e1lneho prekladate\u013ea A. P. \u010cechova \u2013 k\u00a0ruskej literat\u00fare. Ako odborn\u00ed\u010dka na prekladanie a\u00a0recepciu A. P. \u010cechova na Slovensku bola v\u00a090. rokoch prizvan\u00e1 autorsky sa podie\u013ea\u0165 na medziliter\u00e1rne koncipovanej \u010cechovovskej encyklop\u00e9dii<\/em> (Moskva).<\/p>\n

V\u00a0nasleduj\u00facej knihe desiatich \u0161t\u00fadi\u00ed Slovensk\u00e1 a\u00a0rusk\u00e1 pr\u00f3za. Kontakty a\u00a0preklady <\/em>(1983) okrem typologick\u00fdch s\u00favislost\u00ed dvoch literat\u00far kompetentne pertraktovala prekladate\u013esk\u00fa problematiku. Jej z\u00e1ber m\u00e1 v\u00a0tomto smere podobu sumariz\u00e1cie prekladate\u013esk\u00fdch aktiv\u00edt, portr\u00e9tov\u00a0 i\u00a0kritickej anal\u00fdzy pod\u00f4b a\u00a0funkci\u00ed prekladan\u00fdch textov v\u00a0slovenskom kontexte.<\/p>\n

Za viac ako \u0161tyri desa\u0165ro\u010dia mnohokr\u00e1t reprezentovala slovensk\u00fa liter\u00e1rnovedn\u00fa komunitu na podujatiach doma i\u00a0v\u00a0zahrani\u010d\u00ed (Moskva, Berl\u00edn, Kyjev, Sofia, \u013dvov, Praha, Glasgow, Krakov a\u00a0\u010f.) V\u00a0tomto zmysle je d\u00f4le\u017eit\u00e9 zd\u00f4razni\u0165 jej \u00fa\u010das\u0165 na medzin\u00e1rodn\u00fdch slavistick\u00fdch kongresoch, \u010dasto reflektovan\u00fa pr\u00e1ve v\u00a0zahrani\u010d\u00ed.<\/p>\n

Popri vedeckov\u00fdskumnej pr\u00e1ci sa dlh\u00e9 roky venovala aj editorskej, redaktorskej a\u00a0prekladate\u013eskej \u010dinnosti. Sk\u00fasenosti v\u00a0tomto zmysle nadob\u00fadala od 80. rokov najm\u00e4 v\u00a0spolupr\u00e1ci s\u00a0Dion\u00fdzom \u010euri\u0161inom ako vedeck\u00e1 redaktorka i prekladate\u013eka ruskojazy\u010dn\u00fdch \u0161t\u00fadi\u00ed viacdielneho komparatistick\u00e9ho projektu Osobitn\u00e9 medzin\u00e1rodn\u00e9 spolo\u010denstv\u00e1 1 \u2013 6 <\/em>a\u00a0slovensko-talianskeho projektu Il Mediterraneo. Una Rete Interletteraria\/Stredomorie. Medziliter\u00e1rna sie\u0165<\/em> (R\u00edm 2000).<\/em> Detailn\u00e9 poznanie liter\u00e1rneho v\u00fdvinu v\u00a0\u0161ir\u0161om eur\u00f3pskom kontexte jej dalo kompetencie i\u00a0na vedeck\u00e9 redigovanie kolekt\u00edvnej pr\u00e1ce Z\u00a0dej\u00edn eur\u00f3pskych literat\u00far 20. storo\u010dia<\/em> (2002) a\u00a0\u010fal\u0161\u00edch kolekt\u00edvnych i\u00a0individu\u00e1lnych monografi\u00ed.<\/p>\n

E\u0161te v\u00a090. rokoch sa So\u0148a\u00a0Les\u0148\u00e1kov\u00e1 vedecky vracia k\u00a0problematike prekladate\u013estva ako spoluautorka a\u00a0redaktorka troch publik\u00e1ci\u00ed K\u00a0ot\u00e1zkam te\u00f3rie a\u00a0dej\u00edn prekladu na Slovensku I, II, III<\/em> (1993, 1994, 1995), ale predov\u0161etk\u00fdm ako spoluautorka fundament\u00e1lnej pr\u00e1ce o\u00a0ruskej literat\u00fare v\u00a0slovenskej kult\u00fare Rusk\u00e1 literat\u00fara v\u00a0slovenskej kult\u00fare v\u00a0rokoch 1836 \u2013 1996 <\/em>(1998). A po jej vyjden\u00ed po \u010fal\u0161ej heuristickej pr\u00e1ci vo viacer\u00fdch \u0161t\u00fadi\u00e1ch: \u010co sa nedostalo do dej\u00edn I, II<\/em> a Prv\u00fd preklad z\u00a0ruskej literat\u00fary nevznikol v\u00a0roku 1836<\/em> (v\u0161etky uverejnen\u00e9 v\u00a0\u010dasopise Slovak Review 1998), ako aj Pozn\u00e1mky o\u00a0ruskej literat\u00fare v\u00a0slovenskej kult\u00fare<\/em> (tam\u017ee, 1999) precizovala vlastn\u00e9 zistenia i\u00a0niektor\u00e9 tvrdenia spoluautoriek. V\u0161etky tieto poznatky pretavila i\u00a0do druh\u00e9ho vydania spom\u00ednanej publik\u00e1cie Rusk\u00e1 literat\u00fara v\u00a0slovenskej kult\u00fare v\u00a0rokoch 1825 \u2013 2015<\/em> (2017). Jej posledn\u00e9 vedeck\u00e9 aktivity akoby symbolicky tvorili ist\u00fd obl\u00fak: Od za\u010diatku pr\u00edprav Slovn\u00edka slovensk\u00fdch prekladate\u013eov umeleckej literat\u00fary. 20. storo\u010die<\/em> (A \u2013 K, 2017; L \u2013 \u017d, 2019) sa ako autorka hesiel v\u00a0zo\u0161rotovanom Slovn\u00edku slovensk\u00fdch spisovate\u013eov<\/em> v\u00a0normaliza\u010dn\u00fdch rokoch akt\u00edvne z\u00fa\u010dast\u0148ovala na vedeck\u00fdch diskusi\u00e1ch. V\u00a0nich prostredn\u00edctvom svojich sk\u00fasenost\u00ed podstatne prispievala k\u00a0formulovaniu anal\u00fdz a\u00a0interpret\u00e1ci\u00ed k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdch bodov, probl\u00e9mov a\u00a0javov, t\u00fdkaj\u00facich sa problematiky prekladate\u013estva a\u00a0recepcie a\u00a0z\u00e1rove\u0148 svoje p\u00f4vodn\u00e9 hesl\u00e1 pre potreby nov\u00e9ho Slovn\u00edka<\/em> aktualizovala.<\/p>\n

Mohli by sme e\u0161te dlho vymen\u00fava\u0165 a\u00a0pomen\u00fava\u0165 on\u00e9 \u201eve\u013ek\u00e9 a\u00a0blahodarn\u00e9\u201c \u010diny, o\u00a0ktor\u00fdch sme sa zmienili v\u00a0\u00favode, mohli by sme hovori\u0165 o\u00a0tom, \u017ee bola odmenen\u00e1 Striebornou i\u00a0Zlatou \u010destnou plaketou SAV (1982, 1994), ale nijako sa do slov nezmest\u00ed Sonina vernos\u0165, pracovitos\u0165, \u00faprimnos\u0165 a\u00a0\u010destnos\u0165, jej kolegialita, tolerancia a\u00a0empatia vo vz\u0165ahu k\u00a0\u013eu\u010fom i\u00a0k\u00a0textom…<\/p>\n

Jej slovo malo v\u00e1hu i\u00a0silu. A\u00a0pre mnoh\u00fdch z\u00a0n\u00e1s, pre kolegyne a kolegov to bolo slovo U\u010dite\u013ea…<\/p>\n

\u010ces\u0165 jej pamiatke!<\/p>\n

M\u00e1ria Kus\u00e1<\/p>\n

Za poskytnutie fotografie z rodinn\u00e9ho arch\u00edvu \u010fakujeme synovi Rudolfovi Les\u0148\u00e1kovi.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

PhDr. So\u0148a Les\u0148\u00e1kov\u00e1, CSc. (rod. Vilhanov\u00e1) zomrela d\u0148a 28. okt\u00f3bra 2021 vo veku 89 rokov. Posledn\u00e1 rozl\u00fa\u010dka so zosnulou bude v piatok 5. novembra 2021 o 14:45 hod. v bratislavskom kremat\u00f3riu. \u201eNa po\u010diatku v\u0161etk\u00fdch ve\u013ek\u00fdch a\u00a0blahodarn\u00fdch \u010dinov bolo a\u00a0dodnes je slovo, z\u00a0ktor\u00e9ho sa rodia tak\u00e9to \u010diny. Slovo ako v\u00fdraz umu, v\u00f4le i\u00a0tvorivej schopnosti, ako vyjadrenie … Pokra\u010dova\u0165 na \u201eNa po\u010diatku bolo slovo…\u201c \u2013 So\u0148a Les\u0148\u00e1kov\u00e1 1932 \u2013 2021<\/span> →<\/span><\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":3979,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[11],"tags":[],"class_list":["post-3977","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-spravy"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/usvl.sav.sk\/wp\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/3977","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/usvl.sav.sk\/wp\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/usvl.sav.sk\/wp\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/usvl.sav.sk\/wp\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/usvl.sav.sk\/wp\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=3977"}],"version-history":[{"count":9,"href":"https:\/\/usvl.sav.sk\/wp\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/3977\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":3988,"href":"https:\/\/usvl.sav.sk\/wp\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/3977\/revisions\/3988"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/usvl.sav.sk\/wp\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/media\/3979"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/usvl.sav.sk\/wp\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=3977"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/usvl.sav.sk\/wp\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcategories&post=3977"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/usvl.sav.sk\/wp\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Ftags&post=3977"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}