{"id":2359,"date":"2019-10-11T12:41:25","date_gmt":"2019-10-11T12:41:25","guid":{"rendered":"http:\/\/usvl.sav.sk\/wp\/?p=2359"},"modified":"2019-10-22T08:14:33","modified_gmt":"2019-10-22T08:14:33","slug":"za-emou-panovovou-1925-2019","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/usvl.sav.sk\/wp\/?p=2359","title":{"rendered":"Za Emou Panovovou (1925 \u2013 2019)"},"content":{"rendered":"

V\u00a0pondelok 30. septembra\u00a0sme sa\u00a0v Bratislavskom kremat\u00f3riu naposledy rozl\u00fa\u010dili s na\u0161ou b\u00fdvalou\u00a0kolegy\u0148ou, rusistkou Emou Panovovou. \u010ces\u0165 jej pamiatke! Za jej dlhoro\u010dn\u00e9 p\u00f4sobisko \u2013 \u00dastav svetovej literat\u00fary SAV \u2013\u00a0odkaz Emy Panovovej \u00a0pripomenula\u00a0M\u00e1ria Kus\u00e1.<\/strong><\/p>\n

So sm\u00fatkom v\u00a0du\u0161i by sme chceli vzda\u0165\u00a0 posledn\u00fa \u00factu vz\u00e1cnemu \u010dloveku, vz\u00e1cnej \u017eene \u2013 pani Eme Panovovej. Z\u00e1merne neuv\u00e1dzam tituly, lebo ich nepova\u017eujem za d\u00f4le\u017eit\u00e9, d\u00f4le\u017eit\u00e9 je to, \u010do je za nimi. A\u00a0u\u00a0Emy Panovovej je toho po\u017eehnane.<\/p>\n

Je to \u0165a\u017ek\u00e1 a\u00a0z\u00e1rove\u0148 \u010destn\u00e1 \u00faloha rozl\u00fa\u010di\u0165 sa s\u00a0\u0148ou v\u00a0mene pracoviska, ktor\u00e9mu venovala cel\u00fd svoj profesion\u00e1lny \u017eivot, v\u00a0mene \u00dastavu svetovej literat\u00fary, aj ke\u010f ten v\u00a0priebehu rokov menil svoje in\u0161titucion\u00e1lne r\u00e1mce i\u00a0n\u00e1zvy. Je to rozl\u00fa\u010dka v\u00a0mene v\u0161etk\u00fdch t\u00fdch, s\u00a0ktor\u00fdmi sa pani Ema po\u010das svojej pracovnej kari\u00e9ry stretla, ktor\u00fdch ovplyvnila, ktor\u00ed tak\u00fdm \u010di in\u00fdm sp\u00f4sobom vych\u00e1dzali a\u00a0vych\u00e1dzaj\u00fa z\u00a0jej pr\u00e1c. Osobitne treba zd\u00f4razni\u0165 jej prirodzen\u00fd a\u00a0\u017ei\u010dliv\u00fd vz\u0165ah k\u00a0mlad\u00fdm, ktor\u00ed v\u0161etci jej mlad\u0161\u00ed kolegovia\u00a0 poci\u0165ovali a\u00a0pom\u00e1hal im \u00eds\u0165 \u010falej.<\/p>\n

Ema Panovov\u00e1 svoj profesion\u00e1lny \u017eivot zasv\u00e4tila materi\u00e1lov\u00e9mu a\u00a0komparatistick\u00e9mu b\u00e1daniu ruskej a\u00a0slovenskej literat\u00fary. Jedn\u00fdm dychom treba doda\u0165, \u017ee tak spolu so So\u0148ou Les\u0148\u00e1kovou robili v\u00a0dob\u00e1ch, ktor\u00e9 neboli nijako \u013eahk\u00e9, lebo rusk\u00e1 literat\u00fara a\u00a0jej vn\u00edmanie boli silne poznamenan\u00e9 ideologiz\u00e1ciou. V\u00a0recenzii poslednej monografie pani Emy u\u017e tie\u017e neboh\u00fd A. \u010cerve\u0148\u00e1k pod pr\u00edzna\u010dn\u00fdm n\u00e1zvom Chv\u00e1la vecnosti <\/em>upozornil: \u201eK najv\u00fdraznej\u0161\u00edm prejavom deideologiz\u00e1cie literat\u00fary a\u00a0umenia patrila liter\u00e1rna komparatistika, ktor\u00e1 sa s\u00fastre\u010fovala\u00a0 na v\u00fdskum liter\u00e1rnej gen\u00e9zy diel, teda predov\u0161etk\u00fdm na probl\u00e9my jazykovej a\u00a0umeleckej imanencie.\u201c\u00a0 Iste by bolo mo\u017en\u00e9 podstatu metodologick\u00e9ho pr\u00edstupu k\u00a0literat\u00fare v\u00a0pr\u00e1cach Emy Panovovej pomenova\u0165 aj inak a\u00a0mo\u017eno presnej\u0161ie, \u010cerve\u0148\u00e1k v\u0161ak upozornil na ten aspekt, ktor\u00fd predstavuje v\u00fdchodisko \u010fal\u0161\u00edch rusistick\u00fdch, komparatistick\u00fdch, ale aj translatologick\u00fdch b\u00e1dan\u00ed, aspekt, v\u010faka ktor\u00e9mu s\u00fa pr\u00e1ce E. Panovovej dodnes b\u00e1date\u013esky \u017eiv\u00e9.\u00a0<\/p>\n

V\u00fdskumne bola pre \u0148u charakteristick\u00e1 sf\u00e9ra slovensko-rusk\u00fdch\u00a0 kult\u00farnych a\u00a0liter\u00e1rnych vz\u0165ahov v\u00a019. a\u00a0na za\u010diatku 20. storo\u010dia. Pozornos\u0165 smerovala na deskripciu a\u00a0anal\u00fdzu stimulat\u00edvnej funkcie ruskej literat\u00fary, a\u00a0to najm\u00e4 po\u00e9zie, pre slovensk\u00fd liter\u00e1rny a\u00a0kult\u00farny priestor.<\/p>\n

B\u00e1date\u013esk\u00fa \u010dinnos\u0165 Emy Panovovej najv\u00fdraznej\u0161ie prezentuj\u00fa \u0161tyri kni\u017en\u00e9 monografie (v\u0161etky vy\u0161li v\u00a0priebehu desa\u0165ro\u010d\u00ed vo vydavate\u013estve SAV Veda). Tie poskytuj\u00fa v\u017edy aj \u0161ir\u0161iu slavistick\u00fa kontextualiz\u00e1ciu, najm\u00e4 vo vz\u0165ahu k\u00a0romantickej po\u00e9zii. Ema Panovov\u00e1 sa koncentrovala na ot\u00e1zky b\u00e1snickej tvorby v\u00a0ruskej literat\u00fare, ich s\u00favislosti so slovenskou po\u00e9ziou a\u00a0na reflektovanie pr\u00ed\u010din, charakteru a\u00a0miesta jej prekladov do sloven\u010diny. Pu\u0161kin v\u00a0slovenskej po\u00e9zii<\/em> (1966) bola jej prv\u00e1 monografia. Sprac\u00favala \u201ehmatate\u013en\u00e9\u201c, teda op\u00edsate\u013en\u00e9, uchopite\u013en\u00e9, dok\u00e1zate\u013en\u00e9 podnety (ale aj ich konkr\u00e9tnu podobu a absenciu) tvorby A. S. Pu\u0161kina pre slovensk\u00fa po\u00e9ziu v\u00a0jednotliv\u00fdch f\u00e1zach\u00a0 v\u00fdvinu slovenskej literat\u00fary: v\u00a0obdob\u00ed klasicizmu, preromantizmu, romantizmu, realizmu i\u00a0moderny. Pochopite\u013ene, pani Ema ako vedky\u0148a mala neust\u00e1le na zreteli slovensk\u00fd poh\u013ead \u2013 svoje b\u00e1dania konfrontovala v\u017edy s\u00a0dovtedaj\u0161\u00edm i\u00a0s\u00fadob\u00fdm slovensk\u00fdm uva\u017eovan\u00edm v\u00a0danej oblasti (takpovediac od Vajansk\u00e9ho cez Bako\u0161a a\u017e k\u00a0\u0160matl\u00e1kovi).<\/p>\n

V\u00a0s\u00fabore \u0161t\u00fadi\u00ed a\u00a0stat\u00ed Vz\u0165ahy a\u00a0konfront\u00e1cie<\/em> (1977) roz\u0161\u00edrila svoj z\u00e1ber\u00a0 o \u010fal\u0161\u00edch autorov \u2013 slavianofila A. S. Chomiakova, ktor\u00fd v\u00a0slovenskej recepcii ist\u00fd \u010das pred\u010dil Pu\u0161kina, \u010di na ve\u013ek\u00e9ho romantika M. J. Lermontova. Jej s\u00fastredenie na 19. storo\u010die aj s\u00a0odstupom \u010dasu \u2013 v\u00a0roku 1995 \u2013 vn\u00edmal Milo\u0161 Tom\u010d\u00edk ako \u201eak\u00fasi sebaobranu proti simplifika\u010dn\u00fdm tendenci\u00e1m, ktor\u00e9 sa v\u00a0interpret\u00e1cii porevolu\u010dn\u00fdch diel uplat\u0148ovali v\u00a0sovietskej liter\u00e1rnej vede\u201c. Nie n\u00e1hodou sa podobne k\u00a0predmetu liter\u00e1rnovedn\u00e9ho v\u00fdskumu stavala v\u00a0tom \u010dase i\u00a0kult\u00farno-semiotick\u00e1 tartusk\u00e1 \u0161kola \u2013 (pozri Lotmanov z\u00e1ujem o Pu\u0161kina). Autorka v\u00a0kni\u017eke z\u00e1rove\u0148 \u0161ir\u0161ie us\u00favs\u0165a\u017e\u0148ovala rusk\u00fd i\u00a0slovensk\u00fd realizmus s po\u013eskou, nemeckou \u010di ju\u017enoslovansk\u00fdmi literat\u00farami.<\/p>\n

V\u00a0publik\u00e1cii Rusk\u00e1 a\u00a0sovietska po\u00e9zia na Slovensku 1918 \u2013 1938<\/em> (1983) na materi\u00e1li medzivojnov\u00e9ho obdobia na\u010drtla nieko\u013eko l\u00edni\u00ed poetick\u00fdch pr\u00edbuznost\u00ed osobnost\u00ed klasickej (A. S. Pu\u0161kin, M. J. Lermontov) i\u00a0modernej ruskej literat\u00fary (B. Pasternak, A. Blok, S. Jesenin) so \u017e\u00e1nrovou a\u00a0tematickou orient\u00e1ciou slovenskej b\u00e1snickej moderny a medzivojnovej\u00a0 po\u00e9zie v\u00f4bec.<\/p>\n

Labutiu piese\u0148 Emy Panovovej predstavuje sumariza\u010dn\u00e1 monografia 150 rokov slovensko-rusk\u00fdch liter\u00e1rnych vz\u0165ahov<\/em> (1994). Ide o naozaj obsa\u017en\u00e9 zhrnutie a zov\u0161eobecnenie\u00a0 jej predo\u0161l\u00e9ho v\u00fdskumu \u2013 \u010di u\u017e vz\u0165ahov\u00e9ho, alebo preklad reflektuj\u00faceho charakteru. Materi\u00e1l, ktor\u00fd sk\u00fama, je v\u00a0al\u00fazii n\u00e1zvu (na pr\u00e1ce S. \u0160matl\u00e1ka i\u00a0J. \u0160tev\u010deka) naozaj \u201e\u0161irok\u00fd\u201c \u2013 od n\u00e1rodn\u00e9ho obrodenia a\u017e po koniec 20. storo\u010dia. V\u00fdznam tejto kni\u017eky spo\u010d\u00edva najm\u00e4 v\u00a0d\u00f4slednom a\u00a0relevantn\u00e9 fakty sprac\u00favaj\u00facom uchopen\u00ed liter\u00e1rnych, ale aj mimoliter\u00e1rnych okolnost\u00ed liter\u00e1rneho a\u00a0\u0161ir\u0161ie kult\u00farneho diania. Autorka ne\u0161la cestou komplexn\u00e9ho spracovania nazna\u010den\u00fdch dej\u00edn, jej b\u00e1danie je druhovo i\u00a0\u010dasovo fragmentarizovan\u00e9, lebo sa venuje t\u00fdm fenom\u00e9nom a\u00a0autorom, ktor\u00e9 a\u00a0ktor\u00fdch pova\u017euje za v\u00fdznamn\u00e9. Jej texty zmysluplne a\u00a0odha\u013euj\u00faco umo\u017e\u0148uj\u00fa demystifik\u00e1ciu, dem\u00fdtiz\u00e1ciu rusko-slovensk\u00fdch liter\u00e1rnych vz\u0165ahov. T\u00fdm v\u00a0\u010dase, ke\u010f t\u00fato kni\u017eku p\u00edsala i\u00a0pre bud\u00facnos\u0165 fakticky \u201eodb\u00farala\u201c potenci\u00e1lne\u00a0 zjednodu\u0161enia rusko-slovensk\u00fdch liter\u00e1rnych vz\u0165ahov, zbavila b\u00e1date\u013eov mo\u017enosti vyslovova\u0165 nepodlo\u017een\u00e9 \u010di vyslovene ideologicky argumentovan\u00e9 tvrdenia. V\u00a0tom tkvie, pod\u013ea m\u0148a i\u00a0\u010fal\u0161\u00edch b\u00e1date\u013eov, v\u00fdznam pr\u00e1c Emy Panovovej, preto s\u00fa a\u00a0ostan\u00fa fundament\u00e1lnymi v\u00fdchodiskami \u010fal\u0161\u00edch reflexi\u00ed. Je viac ako zrejm\u00e9, \u017ee to, \u010do Ema Panovov\u00e1 po sebe zanechala, bude tu s\u00a0nami aj na\u010falej. Z\u00a0jej vedeck\u00fdch a\u00a0odborn\u00fdch pr\u00e1c budeme \u010derpa\u0165 nielen my, ale aj nasleduj\u00face gener\u00e1cie.<\/p>\n

Ani po odchode do d\u00f4chodku nezah\u00e1\u013eala, venovala sa zhroma\u017e\u010fovaniu materi\u00e1lov o\u00a0koncentra\u010dnom t\u00e1bore Ravensbr\u00fcck, kde pred koncom vojny tragicky zahynula jej mami\u010dka. Z\u00a0materi\u00e1lov pripravila v\u00fdstavu, ktorej \u010das\u0165 dnes tvor\u00ed s\u00fa\u010das\u0165 expoz\u00edcie v\u00a0tomto b\u00fdvalom t\u00e1bore smrti. Vn\u00edmala to ako svoju povinnos\u0165 vo\u010di v\u0161etk\u00fdm, ktor\u00e9 a ktor\u00ed tam i\u00a0v\u00a0\u010fal\u0161\u00edch koncentr\u00e1koch zahynuli.<\/p>\n

Neh\u013eadajme v\u0161ak len smutn\u00e9 slov\u00e1 na posledn\u00fa rozl\u00fa\u010dku, \u010des\u0165 pamiatke pani Emy mo\u017eno h\u00e1dam najprimeranej\u0161ie vzda\u0165 slovami \u0148ou v\u00e1\u017een\u00e9ho\u00a0 A. S. Pu\u0161kina v\u00a0preklade J\u00e1na Zambora:<\/p>\n

M\u00f4j posv\u00e4tn\u00fd a\u00a0sladk\u00fd klam,<\/em><\/p>\n

Hviezda, pred ktorou du\u0161a \u017easla…<\/em><\/p>\n

Schovala sa mi, zradne zhasla…<\/em><\/p>\n

Ochra\u0148uj ma, m\u00f4j talizman.<\/em><\/p>\n

\u00a0<\/em><\/p>\n

Nech nikdy so\u013e do mojich r\u00e1n<\/em><\/p>\n

Nesype cliv\u00e9 spom\u00ednanie.<\/em><\/p>\n

Nu\u017e zbohom, n\u00e1dej, zaspi, prianie.<\/em><\/p>\n

Ochra\u0148uj ma, m\u00f4j talizman.<\/em><\/p>\n

 <\/p>\n

K \u017eivotopisu Emy Panovovej<\/a><\/p>\n

Z bibliografie Emy Panovovej<\/a><\/p>\n

Ema Panovov\u00e1 o holokauste<\/a>\u00a0 „Panovov\u00e1 opakovane zd\u00f4raz\u0148uje, \u017ee v\u00a0Ravensbr\u00fccku trpeli spolo\u010dne \u017didia aj Ne\u017eidia. Spomedzi slovensk\u00fdch v\u00e4z\u0148ov to boli napr\u00edklad \u00fa\u010dastn\u00edci Povstania, alebo \u013eudia, ktor\u00ed ukr\u00fdvali doma \u017didov. V\u00e4\u010d\u0161ina z\u00a0nich t\u00e1bor nepre\u017eila, ako napr\u00edklad Panovovej matka.“<\/p>\n

Ne\u013eahk\u00fd osud troch \u017eien – O\u013ega Panovov\u00e1, Emma Panovov\u00e1 a Greta L\u00f6blov\u00e1 Schreyerov\u00e1<\/a><\/p>\n

<\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

V\u00a0pondelok 30. septembra\u00a0sme sa\u00a0v Bratislavskom kremat\u00f3riu naposledy rozl\u00fa\u010dili s na\u0161ou b\u00fdvalou\u00a0kolegy\u0148ou, rusistkou Emou Panovovou. \u010ces\u0165 jej pamiatke! Za jej dlhoro\u010dn\u00e9 p\u00f4sobisko \u2013 \u00dastav svetovej literat\u00fary SAV \u2013\u00a0odkaz Emy Panovovej \u00a0pripomenula\u00a0M\u00e1ria Kus\u00e1. So sm\u00fatkom v\u00a0du\u0161i by sme chceli vzda\u0165\u00a0 posledn\u00fa \u00factu vz\u00e1cnemu \u010dloveku, vz\u00e1cnej \u017eene \u2013 pani Eme Panovovej. Z\u00e1merne neuv\u00e1dzam tituly, lebo ich nepova\u017eujem za … Pokra\u010dova\u0165 na Za Emou Panovovou (1925 \u2013 2019)<\/span> →<\/span><\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":2361,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[11],"tags":[],"class_list":["post-2359","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-spravy"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/usvl.sav.sk\/wp\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/2359","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/usvl.sav.sk\/wp\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/usvl.sav.sk\/wp\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/usvl.sav.sk\/wp\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/usvl.sav.sk\/wp\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=2359"}],"version-history":[{"count":6,"href":"https:\/\/usvl.sav.sk\/wp\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/2359\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":2391,"href":"https:\/\/usvl.sav.sk\/wp\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/2359\/revisions\/2391"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/usvl.sav.sk\/wp\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/media\/2361"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/usvl.sav.sk\/wp\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=2359"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/usvl.sav.sk\/wp\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcategories&post=2359"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/usvl.sav.sk\/wp\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Ftags&post=2359"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}