{"id":1338,"date":"2017-01-18T14:17:01","date_gmt":"2017-01-18T14:17:01","guid":{"rendered":"http:\/\/usvl.sav.sk\/wp\/?p=1338"},"modified":"2017-01-18T14:52:05","modified_gmt":"2017-01-18T14:52:05","slug":"rad-ludovita-stura-i-in-memoriam-pre-zoru-jesensku","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/usvl.sav.sk\/wp\/?p=1338","title":{"rendered":"Rad \u013dudov\u00edta \u0160t\u00fara I. in memoriam pre Zoru Jesensk\u00fa"},"content":{"rendered":"<p>Prezident republiky udelil pri pr\u00edle\u017eitosti vzniku Slovenskej republiky najvy\u0161\u0161ie \u0161t\u00e1tne vyznamenania za pr\u00ednos k demokratickej spolo\u010dnosti, kult\u00fare, dodr\u017eiavaniu \u013eudsk\u00fdch pr\u00e1v a uchov\u00e1vaniu pam\u00e4ti. Medzi ocenen\u00fdmi osobnos\u0165ami verejn\u00e9ho \u017eivota boli aj vedeck\u00fd pracovn\u00edk Historick\u00e9ho \u00fastavu SAV Ivan Kamenec a\u00a0prekladate\u013eka a\u00a0publicistka Zora Jesensk\u00e1, ktor\u00e1 sa in memoriam stala nosite\u013ekou Radu \u013dudov\u00edta \u0160t\u00fara I. za dlhoro\u010dn\u00e9 mimoriadne z\u00e1sluhy o\u00a0rozvoj demokracie, ochranu \u013eudsk\u00fdch pr\u00e1v a\u00a0slob\u00f4d a\u00a0o\u00a0rozvoj prekladate\u013eskej \u010dinnosti.\u00a0Pre\u010d\u00edtajte si, \u010do sa o\u00a0jej p\u00f4soben\u00ed v\u00a0oblasti prekladu p\u00ed\u0161e v\u00a0prvom diele <a href=\"https:\/\/veda.sav.sk\/kniha\/zostavili-kovacicova-olga-kusa-maria-slovnik-slovenskych-prekladatelov-umeleckej-literatury-20-storocie-a-k\">Slovn\u00edka slovensk\u00fdch prekladate\u013eov umeleckej literat\u00fary<\/a>. Autorka hesla Eva Maliti-Fra\u0148ov\u00e1 publikovala v\u00a0roku 2007 monografiu <a href=\"https:\/\/veda.sav.sk\/kniha\/franova-eva-tabuizovana-prekladatelka-zora-jesenska\">Tabuizovan\u00e1 prekladate\u013eka Zora Jesensk\u00e1<\/a> (Veda SAV).<\/p>\n<p><strong>JESENSK\u00c1 Zora<\/strong>, <strong>3. 5. 1909 Martin \u2013 21. 12. 1972 Bratislava;\u00a0 prekladate\u013eka rus., fran., angl. (v jaz. spolupr\u00e1ci) a\u00a0nem. literat\u00fary, lit. a umel. kriti\u010dka, teoreti\u010dka prekladu.<\/strong><\/p>\n<p>Poch\u00e1dzala z\u00a0kult\u00farne a\u00a0n\u00e1rodne uvedomel\u00e9ho rodinn\u00e9ho prostredia. Otec ako bankov\u00fd riadite\u013e akt\u00edvne p\u00f4sobil v\u00a0spolku \u017divena a\u00a0venoval sa aj prekladaniu, matka bola ochotn\u00edcka here\u010dka,\u00a0brat Fedor J.\u2192 prekladal hry rus. klasikov pre ochotn\u00edcke divadl\u00e1, str\u00fdko J. Jesensk\u00fd\u2192 bol spisovate\u013e. \u0160t\u00fadium na gymn. v Martine (1918\u201322) pre chorobu neukon\u010dila. V\u00a0r. 1925\u201335 \u0161tudovala na Hudobnej a\u00a0dram. akad\u00e9mii v\u00a0Bratislave. Po jej absolvovan\u00ed vyu\u010dovala hru na klav\u00edri. Publikovala \u010dl\u00e1nky a\u00a0umel.-krit. state v\u00a0martin.\u00a0\u017divene, kde od r. 1939 pracovala ako redaktorka a\u017e do ukon\u010denia jej \u010dinnosti r. 1949. V\u00a0r. 1950\u201352 p\u00f4sobila ako redaktorka vo vyd. MS a v\u00a0r. 1952\u201356 v\u00a0SVKL.\u00a0V\u00a0prvej pol. 50. r. viedla prekladat. semin\u00e1r na Filoz. fak. Slov. univ. v\u00a0Bratislave, v\u00a0r\u00e1mci ktor\u00e9ho sprostredkovala z\u00e1klady prekladat. umenia viacer\u00fdm nesk\u00f4r renomovan\u00fdm prekladate\u013ek\u00e1m (S. \u010cechov\u00e1\u2192, R. \u017diaranov\u00e1-Dvo\u0159\u00e1kov\u00e1\u2192, E. Kri\u0161kov\u00e1\u2192\u00a0 a\u00a0i.). Od r. 1956 p\u00f4sobila ako prekladate\u013eka v\u00a0slobodnom povolan\u00ed. V\u00a0\u010dase kult. a\u00a0spolo\u010d. uvo\u013enenia v 60. r. Z. J. patrila k\u00a0popredn\u00fdm osobnostiam slov. kult. \u017eivota. Spolo\u010d. renom\u00e9 si z\u00edskala jednak odb. aktivitami, jednak krit. spolo\u010d.-polit. publicistikou. V\u00a0obdob\u00ed za\u010d\u00ednaj\u00facej normaliz\u00e1cie (1969) ju postihol \u010diasto\u010dn\u00fd z\u00e1kaz publikovania, o\u00a0rok nesk\u00f4r aj absol\u00fatny z\u00e1kaz verejnej \u010dinnosti. Zomrela v\u00a0Bratislave, pochovan\u00e1 je na N\u00e1r. cintor\u00edne v\u00a0Martine. R. 1991 bola po verejnom zhodnoten\u00ed jej \u017eivota a\u00a0tvorby na konferencii lit. a\u00a0prekladat. komunity v\u00a0Budmericiach ob\u010diansky rehabilitovan\u00e1.<\/p>\n<p>V\u00a0dejin\u00e1ch slov. kult\u00fary predstavuje J. v\u00fdnimo\u010dn\u00fa osobnos\u0165, ktor\u00e1 temer tri desa\u0165ro\u010dia ovplyv\u0148ovala v\u00fdvin slov. prekladate\u013estva. Vystupovala ako solit\u00e9r a\u00a0jaz. samouk s mimoriadnym citom pre v\u00fdrazov\u00e9 mo\u017enosti sloven\u010diny. Preklad sp\u00e1jala s\u00a0jaz. h\u013eada\u010dstvom a\u00a0prekl. tvorba u nej hrani\u010dila s\u00a0tvorbou p\u00f4v. literat\u00fary. Bola \u201eb\u00e1snikom prekladu\u201c nielen v\u00a0po\u00e9zii, ale i\u00a0v pr\u00f3ze.<!--more--><\/p>\n<p>Spo\u010diatku prekladala franc. autorov (prv\u00fd kni\u017e. preklad P. Girard, 1936;\u00a0 Ch. L. Philippe, 1942; \u00c9. a\u00a0G. Romieu, 1944; G. Flaubert, 1948 a\u00a0i.), ale vyprofilovala sa ako prekladate\u013eka rus. literat\u00fary. Vynikla najm\u00e4 v\u00a0preklade rus. lit. klasiky. E\u0161te ako editorka vydav. spolku \u017eien \u017divena prelo\u017eila (popri dielach franc. autoriek S. de Beauvoir, G. Roy) pr\u00f3zy M. Golubkovovej, V. Inberovej a\u00a0i. V\u00fdrazn\u00fd \u00faspech zaznamenal jej preklad <em>B\u00e1sn\u00ed<\/em> M. J. Lermontova (1940), v\u00a0ktor\u00fdch sa b\u00e1sn. moderniz\u00e1cia a\u00a0snaha o\u00a0jaz. autentickos\u0165 sp\u00e1jala s\u00a0dobovou aktualiz\u00e1ciou odbojnosti origin\u00e1lu. Vo voj. a\u00a0povoj. obdob\u00ed prelo\u017eila proz. diela rus. spisovate\u013eov, vn\u00edman\u00fdch v\u00a0dobovom kontexte aj ako n\u00e1b. myslite\u013eov,\u00a0 F. M. Dostojevsk\u00e9ho (<em>Bratia Karamazovovci<\/em>, 1942; <em>Zlo\u010din a\u00a0trest<\/em>, 1942) a N. V. Gogo\u013ea (<em>M\u0155tve du\u0161e<\/em>, <em>Mirhorod<\/em>, 1946; <em>Ve\u010dery na dedine ne\u010faleko Dika\u0148ky<\/em>, 1947), ale i\u00a0\u010fal\u0161\u00edch klasikov rus. literat\u00fary L. N. Tolst\u00e9ho (<em>Koz\u00e1ci<\/em>, 1946; <em>Vojna a\u00a0mier<\/em>, 1949\u201350), I. S. Turgeneva (<em>Po\u013eovn\u00edkove z\u00e1pisky<\/em>, 1946), M. Gork\u00e9ho (<em>Detstvo<\/em>, 1946), A. N. Tolst\u00e9ho (<em>Kr\u00ed\u017eov\u00e1 cesta<\/em>, 1947) a i. V\u00a0prekladoch rom\u00e1nov Dostojevsk\u00e9ho, ktor\u00fd bol v\u00a0prvej pol. 40. r. na Slovensku aj v\u010faka J. prekladom najvyd\u00e1vanej\u0161\u00edm rus. autorom, uplatnila vyostren\u00fa empatiu k\u00a0autor. poetike a ideol\u00f3gii. Nesk\u00f4r (v 60. r.) svoje preklady klasikov (F. M. Dostojevsk\u00e9ho, N.V. Gogo\u013ea a\u00a0i.) revidovala v\u00a0s\u00falade s\u00a0po\u017eiadavkami doby. Pr\u00e1ve na prekladoch rus. lit. klasiky, tvorby Gogo\u013ea, Tolst\u00e9ho, \u010cechova sa najmarkantnej\u0161ie prejavuje J. prekladat. majstrovstvo, jeho v\u00fdvin i premeny v \u010dase, a najm\u00e4 jej podiel na formovan\u00ed slov. prekl. tvorby a mod. sloven\u010diny.\u00a0 Prekladat. sk\u00fasenosti pretavila aj do teor. \u00favah v\u00a0stati <em>O\u00a0prekladan\u00ed b\u00e1snick\u00e9ho diela<\/em> (1946). Zd\u00f4raz\u0148uje v\u00a0nich jedine\u010dnos\u0165 origin\u00e1lu i\u00a0prekladu, pod\u010diarkuje v\u00fdznam subjektu autora i prekladate\u013ea. Preklad je pod\u013ea J. \u201eumen\u00edm, i\u00a0ke\u010f len umen\u00edm reproduk\u010dn\u00fdm\u201c.\u00a0 Je proti doslovnosti, v\u00a0preklade vyzdvihuje vernos\u0165 origin\u00e1lu v spojen\u00ed s\u00a0kr\u00e1sou.<\/p>\n<p>V\u00a050. r. J. prelo\u017eila \u010fal\u0161ie pr\u00f3zy klasikov rus. literat\u00fary \u2013 M. J. Lermontova,\u00a0N. S. Leskova, I. A. Gon\u010darova, A. P. \u010cechova a\u00a0i., ale aj autorov prvej pol. 20. stor. F.\u00a0 Gladkova, L. Leonova, A. Platonova, I. Babe\u013ea. Okolo jej naturalizuj\u00faceho prekladu rom\u00e1nu nosite\u013ea Nobelovej ceny M. \u0160olochova <em>Tich\u00fd Don <\/em>(1950) vznikla polemika o\u00a0odb. prekladat. ot\u00e1zkach (preklad mien, dialektizmov a\u00a0i.), ktor\u00e1 v\u00a0politicky vyostrenej dobe nadobudla aj genera\u010dn\u00fd a\u00a0ideol. rozmer. Po polemike J. rozvinula svoje teor. \u00favahy v\u00a0stati <em>Stav a\u00a0probl\u00e9my v\u00a0prekladate\u013eskej oblasti <\/em>(1956) a\u00a0i., kde akcentovala d\u00f4le\u017eitos\u0165 re\u0161pektu vo\u010di orig. textu a z\u00e1rove\u0148 tvoriv\u00fa vo\u013enos\u0165 prekladate\u013ea (\u201evernos\u0165 prekladu \u2013 to je cie\u013e, aby ho prekladate\u013e dosiahol, m\u00e1 pr\u00e1vo na vo\u013enos\u0165\u201c). V\u00a0pol. 50. r. spolu s\u00a0J. Feren\u010d\u00edkom\u2192 iniciovala vznik \u201eslov. prekladat. \u0161koly\u201c (J. Feren\u010d\u00edk\u2192) s konkr\u00e9tnymi z\u00e1sadami prekladania, ktor\u00e9 boli sformulovan\u00e9 dominantne na z\u00e1klade prekladania rus. literat\u00fary.<\/p>\n<p>V\u00a0priebehu 60. r.\u00a0 J. prekladala s\u00fadob\u00fa rus. pr\u00f3zu (I. Erenburg, S. Zalygin, A. Sol\u017eenicyn) a po\u00e9ziu (S. Jesenin), ale jej z\u00e1ujem sa koncentroval najm\u00e4 na preklad klas. i\u00a0s\u00fa\u010d. dr\u00e1my, ktor\u00e1 poskytovala \u0161ir\u0161\u00ed priestor pre uplatnenie jej tvoriv\u00e9ho pr\u00edstupu k\u00a0prekladu. Adapta\u010dno-aktualiza\u010dne prelo\u017eila <em>Rev\u00edzora <\/em>N.V. Gogo\u013ea. Aktualiz\u00e1cia a\u00a0textov\u00e1 konkretiz\u00e1cia, d\u00f4raz na predpokladan\u00fa hovoren\u00fa podobu div. textu charakterizuje jej preklady Shakespearovej dramatiky (<em>Hamlet, R\u00f3meo a\u00a0J\u00falia, Macbeth, <\/em>kni\u017ene v\u0161etky 1963; <em>Sen noci sv\u00e4toj\u00e1nskej, Ve\u010der trojkr\u00e1\u013eov\u00fd<\/em> kni\u017ene 1970 a\u00a0i.), ktor\u00e9 preb\u00e1snila v\u00a0spolupr\u00e1ci J. Roznerom, anticipuj\u00fac tak v\u00fdvinov\u00e9 procesy v\u00a0b\u00e1sn. preklade div. textov. \u010cas\u0165 odb. kritiky jej v\u0161ak vy\u010d\u00edtala poplatnos\u0165 jaz. ide\u00e1lu star\u0161ej gener\u00e1cie slov. prekladate\u013eov (J. Vilikovsk\u00fd\u2192). Origin\u00e1lny je J. preklad rom\u00e1nu <em>Doktor \u017divago <\/em>nosite\u013ea Nobelovej ceny B. Pasternaka, ktor\u00fd sa usilovala v\u00a0zhode s\u00a0autor. z\u00e1merom vytvori\u0165 na pomedz\u00ed po\u00e9zie a\u00a0pr\u00f3zy. J. preklad rom\u00e1nu, vn\u00edman\u00e9ho v\u00a0dobovom kontexte ako antisov. a\u00a0publikovan\u00e9ho dovtedy iba na Z\u00e1pade, postihol kr\u00e1tko po jeho vydan\u00ed (1969) z\u00e1kaz distrib\u00facie. Koncom 60. r. sa znova vr\u00e1tila k\u00a0franc. literat\u00fare. V\u00a0r. 1968 e\u0161te uverejnila preklad rom\u00e1nu A. Dumasa st. <em>\u010cierny tulip\u00e1n <\/em>(1968), dobrodr. rom\u00e1n s\u00a0filoz. podtextom H. Bazina <em>\u0160\u0165astn\u00ed z\u00a0ostrova Skazy<\/em> (1973) u\u017e vy\u0161la pod cudz\u00edm menom (R. \u017diaranov\u00e1-Dvo\u0159\u00e1kov\u00e1) a preklady\u00a0 rom\u00e1nov Ch. Rochefortovej a\u00a0J. Caua zostali v rukopisoch. Jaz. spektrum prekl. tvorby Z. J. dopl\u0148uj\u00fa pr\u00edle\u017eitostn\u00e9 preklady z\u00a0nem. literat\u00fary (R. Hochhuth, F. D\u00fcrrenmatt).<\/p>\n<p>Jesensk\u00e1 je autorkou mnoh\u00fdch doslovov ku kni\u017e. prekladom, v\u00a0ktor\u00fdch citlivo interpretuje reflektovan\u00e9 dielo, pri\u010dom sp\u00e1ja\u00a0kontext prij\u00edmaj\u00faceho prostredia\u00a0s kontextom autora a diela. V\u00a0lit. a\u00a0kult. \u010dasopisoch uverej\u0148ovala krit. \u010dl\u00e1nky a\u00a0state o\u00a0literat\u00fare a umen\u00ed, v\u00a060. r. najm\u00e4 na t\u00e9mu slov. jazyka a\u00a0jazykotvorby (rubrika <em>Nel\u00e1mte si jazyk<\/em> v\u00a0\u010das. Kult. \u017eivot), ako aj krit. koment\u00e1re aktu\u00e1lnych kult. a spolo\u010d.-polit. ot\u00e1zok. V\u00fdber z\u00a0jej stat\u00ed vy\u0161iel pod n\u00e1zvom <em>Vyznania a\u00a0\u0161arv\u00e1tky <\/em>(1963). Bola nosite\u013ekou viacer\u00fdch cien a\u00a0vyznamenan\u00ed, v\u00a0r. 1968 z\u00edskala Cenu J. H. za preklad v\u00fdberu z\u00a0Pasternak\u00fdch pr\u00f3z <em>\u010cas bez l\u00e1sky<\/em>. O\u00a0z\u00e1stoji Z. J. v\u00a0slov. kult. \u017eivote a\u00a0v\u00fdvine slov. prekladu vypoved\u00e1 nielen kvantita a\u00a0kvalita jej prekladov, ale aj fakt, \u017ee od r. 2000 SSPUL ude\u013euje v\u00fdzn. prekladate\u013eom za celo\u017eivotn\u00e9 z\u00e1sluhy Cenu Zory Jesenskej.<\/p>\n<ul>\n<li><strong>P.: Girard, P.:<\/strong> <em>June Filip, admir\u00e1l. <\/em>Tur\u010d. Sv. M. 1936; <strong>Lermontov, M. J.:<\/strong> <em>B\u00e1sne<\/em> (NP). Tur\u010d. Sv. M. 1940; <strong>Dostojevskij, F. M.:<\/strong> <em>Bratia Karamazovci <\/em>(Bratia Karamazovy). Tur\u010d. Sv. M. 1942, 1944; <strong>Gogo\u013e, N. V.:<\/strong> <em>Ve\u010dery na dedinke ne\u010faleko Dika\u0148ky <\/em>(Ve\u010dera na chutore bliz Dika\u0148ki). Lipt. Sv. M. 1942, 1947; <strong>ten\u017ee:<\/strong> <em>Mirhorod\u00a0 <\/em>(Mirgorod). Lipt. Sv. M. 1944, 1946; <strong>ten\u017ee:<\/strong> <em>Taras Bu\u013eba<\/em>. Tur\u010d. Sv. M. 1945, B. 1953; <strong>Dostojevskij, F. M.:\u00a0 <\/strong><em>Zlo\u010din a trest<\/em>\u00a0 (Prestuplenije i nakazanije). Tur\u010d. Sv. M. 1945; <strong>Gogo\u013e, N. V.:<\/strong> <em>M\u0155tve du\u0161e <\/em>(Miortvyje du\u0161i). Tur\u010d. Sv. M. 1946; <strong>Tolstoj, L. N.:<\/strong> <em>Koz\u00e1ci <\/em>(Kazaki). B. 1946; <strong>Turgenev, I. S.:<\/strong> <em>Po\u013eovn\u00edkove z\u00e1pisky<\/em> (Zapiski ochotnika).\u00a0 Tur\u010d. Sv. M. 1946, B. 1953, 1954; <strong>Gorkij, M.:<\/strong> <em>Detstvo<\/em>. Tur\u010d. Sv. M. 1946; <strong>Beauvoir, S. de:<\/strong> <em>Krv in\u00fdch <\/em>(Le sang des autres). Tur\u010d. Sv. M. 1947; <strong>Tolstoj, A. N.:<\/strong> <em>Kr\u00ed\u017eov\u00e1 cesta <\/em>(Cho\u017edenije po mukam). Tur\u010d. Sv. M. 1947; <strong>Flaubert, G.:<\/strong> <em>Pani Bovary. Vidiecke<\/em> <em>mravy <\/em>(Madame B.\u00a0 Moeurs de Province). Tur\u010d. Sv. M. 1948; <strong>Tolstoj, L. N.: <\/strong><em>Vojna a\u00a0mier <\/em>(Vojna i mir). Tur\u010d. Sv. M. 1949\u201350; <strong>\u0160olochov, M.: <\/strong><em>Tich\u00fd Don <\/em>(Tichij Don). B. 1950, 1952; <strong>Tolstoj, L. N.:<\/strong> <em>Detstvo, chlap\u010denstvo, juno\u0161stvo <\/em>(Detstvo. Otro\u010destvo. Junos\u0165). B. 1952;\u00a0 <strong>\u010cechov, A. P.:<\/strong> <em>Hry <\/em>(NP). B. 1955; <strong>Platonov, A.:<\/strong> <em>Utajen\u00fd \u010dlovek <\/em>(Sokrovennyj \u010delovek). B. 1956; <strong>Gon\u010darov, I. A.:<\/strong> <em>Oblomov.<\/em> B. 1957; <strong>Leskov, N. S.:<\/strong> <em>O\u010daren\u00fd p\u00fatnik <\/em>(O\u010darovannyj strannik). B. 1957;<strong> Leonov,\u00a0 L.:<\/strong> <em>Rusk\u00fd les <\/em>(Russkij les). B. 1957; <strong>Babe\u013e, I.:<\/strong> <em>Prv\u00e1 jazdeck\u00e1 <\/em>(Konarmija). B. 1959; <strong>Pu\u0161kin, A. S.:<\/strong> <em>Boris Godunov a in\u00e9 dramatick\u00e9 diela <\/em>\u00a0(B. G. a\u00a0i.). B. 1959; <strong>Shakespeare, W.:<\/strong> <em>Trag\u00e9die<\/em> (NP,\u00a0 js. J. Rozner). B. 1963; <strong>Dostojevskij, F. M.:<\/strong> <em>V\u00fdrastok <\/em>(Podrostok). B. 1965; <strong>Zalygin, S.:<\/strong> <em>Na \u010falekej rieke <\/em>(Na Irty\u0161e. Iz chroniki sela Krutyje Luki). B. 1965; <strong>\u010cechov, A. P.:<\/strong> <em>Pom\u00fdlen\u00e9 l\u00e1sky<\/em> (NP). B. 1966; <strong>Hochhuth, R.:<\/strong> <em>Z\u00e1stupca<\/em> (Der Stellvertreter). B. 1966; <strong>Weiss, P.:<\/strong> <em>Prenasledovanie a zavra\u017edenie J. P. Marata pod veden\u00edm p\u00e1na de Sade<\/em> (Die Verfalgung und Ermordung J. P. Marats&#8230;). B. 1966; <strong>Pu\u0161kin, A. S.:<\/strong> <em>Kamenn\u00fd hos\u0165 <\/em>(Kamennyj gos\u0165). B. 1967; <strong>Leskov, N. S.:<\/strong> <em>Vidiecka lady Macbeth <\/em>(Ledi Makbet Mcenskogo ujezda). B. 1967; <strong>Dumas, A.:<\/strong> <em>\u010cierny tulip\u00e1n <\/em>(La Tulip noir). B. 1968, 1970; <strong>Pasternak, B.:<\/strong> <em>\u010cas bez l\u00e1sky <\/em>(Rasskazy. Ochrannaja gramota. Vozdu\u0161nyje puti). B. 1968; <strong>ten\u017ee:<\/strong> <em>Doktor \u017divago<\/em>. B. 1969; <strong>D\u00fcrrenmatt, F.:<\/strong> <em>Kr\u00e1\u013e J\u00e1n<\/em> (K\u00f6nig Johann). B. 1969; <strong>Shakespeare, W.:<\/strong> <em>Kom\u00e9die<\/em> (NP,\u00a0 js. J. Rozner). B. 1970; <strong>Jesenin, S.:<\/strong> <em>Anna Sneginov\u00e1<\/em> (A. Snegina). B. 1970.\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 <em>\u00a0&#8211; em &#8211;<\/em><\/li>\n<\/ul>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p><strong>\u010c\u00edtajte aj \u010fal\u0161ie texty o Zore Jesenskej<\/strong><\/p>\n<p>Eva Maliti-Fra\u0148ov\u00e1: <a href=\"http:\/\/Zak\u00e1zan\u00e1 Jesensk\u00e1 Eva Maliti-Fra\u0148ov\u00e1 Zora Jesensk\u00e1 a modern\u00fd umeleck\u00fd preklad na Slovensku\" target=\"_blank\">Zak\u00e1zan\u00e1 Jesensk\u00e1. Zora Jesensk\u00e1 a modern\u00fd umeleck\u00fd preklad na Slovensku<\/a><\/p>\n<p>Eva Maliti-Fra\u0148ov\u00e1: <a href=\"http:\/\/www.aspekt.sk\/content\/aspektin\/zora-jesenska-v-spore-o-slovenskeho-shakespeara\" target=\"_blank\">Zora Jesensk\u00e1 v spore o slovensk\u00e9ho Shakespeara<\/a><\/p>\n<p>Jana B\u017eochov\u00e1-Wild: <a href=\"http:\/\/www.aspekt.sk\/content\/aspektin\/hamlet-diferencie-0\" target=\"_blank\">Hamlet: diferencie. Nad dvoma slovensk\u00fdmi prekladmi<\/a><\/p>\n<p>Jana Cvikov\u00e1: <a href=\"http:\/\/www.aspekt.sk\/content\/aspektin\/nelamte-si-jazyk-ani-svedomie\" target=\"_blank\">Nel\u00e1mte si jazyk ani svedomie. O Zore Jesenskej<\/a><\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Prezident republiky udelil pri pr\u00edle\u017eitosti vzniku Slovenskej republiky najvy\u0161\u0161ie \u0161t\u00e1tne vyznamenania za pr\u00ednos k demokratickej spolo\u010dnosti, kult\u00fare, dodr\u017eiavaniu \u013eudsk\u00fdch pr\u00e1v a uchov\u00e1vaniu pam\u00e4ti. Medzi ocenen\u00fdmi osobnos\u0165ami verejn\u00e9ho \u017eivota boli aj vedeck\u00fd pracovn\u00edk Historick\u00e9ho \u00fastavu SAV Ivan Kamenec a\u00a0prekladate\u013eka a\u00a0publicistka Zora Jesensk\u00e1, ktor\u00e1 sa in memoriam stala nosite\u013ekou Radu \u013dudov\u00edta \u0160t\u00fara I. za dlhoro\u010dn\u00e9 mimoriadne z\u00e1sluhy &hellip; <a href=\"https:\/\/usvl.sav.sk\/wp\/?p=1338\" class=\"more-link\">Pokra\u010dova\u0165 na <span class=\"screen-reader-text\">Rad \u013dudov\u00edta \u0160t\u00fara I. in memoriam pre Zoru Jesensk\u00fa<\/span> <span class=\"meta-nav\">&rarr;<\/span><\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[11,17],"tags":[],"class_list":["post-1338","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-spravy","category-knihy"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/usvl.sav.sk\/wp\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/1338","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/usvl.sav.sk\/wp\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/usvl.sav.sk\/wp\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/usvl.sav.sk\/wp\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/usvl.sav.sk\/wp\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=1338"}],"version-history":[{"count":7,"href":"https:\/\/usvl.sav.sk\/wp\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/1338\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":1346,"href":"https:\/\/usvl.sav.sk\/wp\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/1338\/revisions\/1346"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/usvl.sav.sk\/wp\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=1338"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/usvl.sav.sk\/wp\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcategories&post=1338"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/usvl.sav.sk\/wp\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Ftags&post=1338"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}