Minuloročné číslo časopisu Verzia sa venovalo na Slovensku zriedkavému prekladu japonskej literatúry. Myšlienka sa zrodila v hlave pedagóga a prekladateľa z japončiny Františka Pauloviča. Spoločne s kolegyňami a kolegami vybrali a preložili z tohto „vzdialeného“ jazyka im blízke diela, čím vznikla pozoruhodná koláž rôznorodých textov z hľadiska času vzniku aj žánru, ktoré ilustrujú literárne tendencie v súčasnej japonskej beletrii. Keďže minulý rok sa časopis pre pandemické opatrenia nepodarilo naživo predstaviť verejnosti, tvorivý tím sa s publikom stretne na podujatí až teraz. Prezentácia japonského čísla Verzie sa uskutoční v pondelok 6. júna o 18. hodine v letnej čitárni Mestskej knižnice na Klariskej 16 v Bratislave, moderuje náš kolega Igor Tyšš.
Číslo je zadarmo dostupné na webe časopisu Verzia: www.verzia.doslov.sk, kde je možné si objednať online predplatné na najnovšie čísla.
Hosťovská prednáška doc. RNDr. Tomáš Hoskovec, CSc
1. júna 2022 (streda) o 14:00
Ústav svetovej literatúry SAV + online
Pražský lingvistický kroužek (PLK) nie je uzavretou kapitolou dejín. Ide o činné ohnisko vedeckého bádania, ktoré funguje nezávisle od akademických inštitúcií a pôsobí v medzinárodnom meradle: usporadúva medzinárodné sympóziá a vydáva medzinárodné publikácie, svoju vlastnú minulosť reflektuje vo svetových súvislostiach a rovnako tak formuluje aj svoj súčasný program zameraný do budúcnosti. Program súčasného PLK sa volá „celostná filológia“ a dá sa charakterizovať ako procesuálna semiológia. Aktuálne pritom rozvíja funkčný štrukturalizmus, ktorým sa PLK vymedzuje od samého počiatku. Vyznačuje sa širokým rozpätím od popisu jazykového systému až po výklad umeleckých textov, dokonca semiologických udalostí nejazykových alebo nie výlučne jazykových.
Súčasný predseda PLK Tomáš Hoskovec vysvetlí hlavné rysy pojmového aparátu celostnej filológie. Predstaví novú sériu publikácií Travaux du Cercle linguistique de Prague, ktorá už priebežne vychádza, aj samostatnú sériu Archives du Cercle linguistique de Prague, ktorá sa zatiaľ pripravuje. Pozve na medzinárodné sympózium „Jazyková pestrosť súčasnej Európy“, ktorú PLK usporadúva 21. až 23. septembra 2022 v Prahe pri príležitosti českého predsedníctva v Rade Európskej únie. Ponúkne aj prednáškový cyklus „Európske hodnoty a ich objektivizujúce uchopenie“.
Viac o Pražskom lingvistickom krúžku a jeho publikáciách nájdete TU.
Náš český kolega, vedecký pracovník Slovanského ústavu AV ČR v Prahe Alexander Kratochvil sa zameriava na výskum ukrajinskej, českej, ruskej a nemeckej literatúry v komparatívnych vzťahoch. Ťažiskom jeho záujmu sú „karpatské literatúry“, pamäť, trauma, kultúra spomínania, zároveň prekladá ukrajinskú beletriu do nemčiny a venuje sa translatológii. Ako hosť Ústavu svetovej literatúry SAV v Bratislave vystúpi s prednáškou pod názvom Uvědomit si zkušenosti a vzpomínat se, to vyžaduje příběhy o traumatickej a posttraumatickej pamäti 20. storočia v európskych literatúrach. Vo svojej prezentácii objasní pojmy a koncepty pamäti a traumy s ich prepojením na literatúru. Bude hovoriť o tom, ako možno literárnovednou analýzou utvárania pamäti ozrejmiť procesy a funkcie kultúry spomínania v literárnych textoch. Za výstižný príklad v súčasnej literárnej produkcii považuje romány, ktoré riešia otázku medzigeneračného odovzdávania traumy a jej dôsledkov. Na príkladoch diel z českej literatúry (Jakuba Katalpa Němci, Zdeněk Šmíd Cejch či Jáchym Topol Chladnou zemí) ukazuje, ako významne literatúra prispieva k spoločenskej debate o utváraní identity a spoločenských procesov, ktoré k nej vedú. Na tomto pozadí analyzuje aj prepojenia literárneho rozprávania, kultúrnej pamäti a reflexie, resp. rozprávania o traume.
Prednášku môžete sledovať online na tomto linku:
https://us06web.zoom.us/j/83758250321?pwd=ak51dmt0T2dSWEVkdzJhODFLY29KUT09
Hosťovská prednáška/Gastvortrag Dr. Carola Heinrich: Postsovietske inscenácie. „Obraz Rusa“ vtedy a teraz
18. 5. 2022 (streda/Mittwoch) 14:00
Ústav svetovej literatúry SAV + online
Prednáška bude v nemčine, diskusia v nemčine, slovenčine a angličtine./Der Vortrag ist auf Deutsch, Diskussion auf Deutsch, Slowakisch und Englisch. Für mehr Informationen in deutscher Sprache bitte nach unten scrollen.
Mocenské vzťahy medzi Sovietskym zväzom ako centrom a štátmi „východného bloku“ sú porovnateľné so vzťahom západných koloniálnych štátov k ich kolóniám. Na základe tejto premisy sa Sovietsky zväz a jeho nástupnícky štát Rusko považujú za hegemónnu mocnosť v postkoloniálnom zmysle. Z tejto postkoloniálnej perspektívy sa v prednáške pozrieme na dôsledky sovietskej dominancie voči dvom kultúram, ktoré boli v minulosti pod silným sovietskym vplyvom: na Kubu a Rumunsko. Reakcie na zánik hegemónnej moci Sovietskeho zväzu budeme osvetľovať na základe ich inscenovania v divadle, performancii, filme, videu a v rozhlasovej hre po roku 1989. Komparatívna analýza skúma mocenské štruktúry na základe teórií prekladu, translácie; reflektuje zmenu úlohy, reprezentácie a prisudzovania kultúrneho obrazu „Rusa/Rusky“ po rozpade Sovietskeho zväzu. Analýza translačných procesov sa realizuje v dvoch úrovniach: v časovej prostredníctvom vytvárania kultúrnej pamäti a v priestorovej prostredníctvom identifikácie cez hybridizáciu. Zameriavame sa na otázku, akým spôsobom sa v inscenáciách prispieva ku konštruovaniu, reflexii a transformácii kultúrnych vzorcov vnímania. Na štyroch exemplárnych prípadových štúdiách ukážeme, ako sa tieto translačné procesy inscenujú a ako sa v ich dôsledku konštruuje kultúrna pamäť a identita. Riešenia siahajú od inverzie mocenských vzťahov subverzívnym humorom cez nostalgickú túžbu až po zlyhanie prekladu, translácie.
Základné tézy prednášky v pracovnom preklade do slovenčiny si môžete preštudovať TU.
Po skvelom výbere esejí súčasného maďarského spisovateľa Pétera Nádasa pod názvom Stav vecí sa zrodil aj výnimočný výber z esejistiky, publicistiky a príležitostnej tvorby jeho súputníka Pétera Esterházyho (1950 – 2016). Kniha Život slov je v poradí druhým zväzkom pozoruhodnej esejistickej edície Dunaj vydavateľstva Platforma pre literatúru a výskum (editor Radoslav Passia) a vychádza opäť v slovenskom preklade Renáty Deákovej. Autorkou doslovov oboch kníh je hungaristka a literárna vedkyňa Judit Görözdi, ktorá sa už roky sústredene venuje recepcii maďarskej prózy v slovenskom kultúrnom prostredí. Diela spomenutých maďarských autorov analyzuje aj v monografii Dejiny v súčasných maďarských románoch, ktorá vyšla v roku 2019 v spolupráci Ústavu svetovej literatúry SAV a vydavateľstva Veda.
V slovenskom výbere nájdeme texty Pétera Esterházyho zamerané na kľúčové otázky postmodernej poetiky – jazyk, literárnosť, ich možnosti a vlastnosti, na problémy literárneho a kultúrneho života, na knihy a umeleckú tvorbu iných autoriek a autorov a na vzťah maďarskej kultúry k širšiemu kontextu.
„Esterházyho publicistika v zásade skôr nastoľuje problémy než ,súdi‘ ich aktérov: vďaka jazykovým hrám a svojmu humoru si udržiava možnosť pochybovať aj o sebe samej a s čitateľom nadväzuje dialóg,“ píše Judit Görözdi v doslove knihy.
Celý text doslovu si môžete prečítať TU.
Informácie o oboch tituloch edície Dunaj nájdete TU.
Popri prestížnej cene o najlepšie prozaické dielo uplynulého roka vyhlasuje Anasoft litera v spolupráci s Literárnym informačným centrom aj študentskú verziu tejto literárnej ceny na Slovensku. Jej názov je René – Anasoft litera gymnazistov, prebieha už šiesty roka rozhodujú o nej študentky a študenti vybraných gymnázií a stredných škôl. Päticu kníh, medzi ktorými hľadajú tú „svoju“ najlepšiu, vyberala odborná porota, ktorej členkou je tento rok aj naša kolegyňa, germanistka, literárna vedkyňa, prekladateľka, redaktorka a rodová expertka Jana Cviková. Spolu s ňou rozhodovali o finálovej päťke poľská prekladateľka a spisovateľka Weronika Gogola, literárna vedkyňa a pedagogička Tamara Janecová, redaktor, literárny kritik a prekladateľ Gábor Csanda a literárny vedec, prekladateľ a vysokoškolský pedagóg Marián Andričík. Vybrali diela týchto autoriek a autorov: Nicol Hochholczerová: Táto izba sa nedá zjesť (KK Bagala, 2021), Jana Micenková: Krv je len voda (Marenčit PT, 2021), Mariana Čengel Solčanská: Proces s mŕtvym (Ikar, 2021), Arpád Soltész: Zlodej (Ikar, 2021), Marek Vadas: Šesť cudzincov (KK Bagala, 2021).
Jana Cviková sa o vybraných tituloch pre cenu René vyjadrila: „Každý z nich je výnimočný osobitým literárnym spracovaním vážnej témy – mnohých tvárí násilia; v rôznom pomere sa tu prelínajú súkromné príbehy s verejnými a až analyticky striedajú rôzne perspektívy. Poetika siaha od štýlu drsnej novinárskej školy cez takmer surreálnu obraznosť pre vyjadrenie najintímnejších zranení po filmovým strihom diktovanú dynamiku striedania scén.“
Medzinárodná vedecká konferencia 12. 5. – 13. 5. 2022 (štvrtok a piatok)
Miesto konania:
Filozofická fakulta UK v Bratislave + online
Krutá vojenská agresia, ktorá sa začala 24. februára tohto roku na Ukrajine, je priamym útokom na základné európske hodnoty demokracie, slobody a dodržiavania ľudských práv. V súvislosti so súčasnou situáciou bude v Bratislave prebiehať medzinárodná vedecká konferencia Translation Studies in Ukraine as an Integral Part of European Context, ktorú na pôde Filozofickej fakulty UK v Bratislave organizujú Univerzita Komenského v Bratislave, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Ústav svetovej literatúry SAV a Slovenská asociácia prekladateľov a tlmočníkov. Organizátorské inštitúcie vychádzajú zo skutočnosti, že translatológia na Ukrajine a vynikajúci výskum realizovaný na jej univerzitách sa v posledných desaťročiach čoraz viac zviditeľňuje. Krajinu v tejto oblasti reprezentujú významné osobnosti, ktoré vystúpia na bratislavskej konferencii, medzi nimi Oleksandr Kalnychenko, Lada Kolomiyets, Leonid Chernovaty, Viacheslav Karaban či Maksym V. Strikha. Cieľom konferencie je zviditeľniť výsledky ukrajinského výskumu prekladu a dať tak najavo hlboké presvedčenie o tom, že Ukrajina bola odjakživa integrálnou súčasťou Európy a jej kultúra sa vyznačuje skutočnými európskymi hodnotami.
Zoznam všetkých rečníčok a rečníkov nájdete TU.
Program konferencie nájdete TU.
Bližšie informácie o konferencii nájdete TU.
Všetky sekcie budú tlmočené do slovenčiny, angličtiny a ukrajinčiny.
Účasť na konferencii je bezplatná, bude prebiehať aj online, zaregistrovať sa môžete na: https://forms.gle/8PE4oayFh5zeA6eK9
Posledné minuloročné číslo časopisu Verzia s témou Ako čítať postkoloniálnu literatúru zostavila Dobrota Pucherová z Ústavu svetovej literatúry SAV. Spolu s kolegyňou Natáliou Rondzikovou aj verejne predstavili preklady, umelecké texty a najmä eseje, ktoré v danej súvislosti analyzujú súčasné literárne diela autoriek a autorov pochádzajúcich z Indie, Afriky či Karibiku. V rozhovore sa venujú problematike, prečo tieto diela vznikajú v jazyku kolonizujúcej krajiny a sústreďujú sa predovšetkým na osobnosť a dielo Abdulrazaka Gurnaha. Autor pôvodom z Tanzánie získal minulý rok Nobelovu cenu za literatúru, čo vyvolalo aj negatívne reakcie práve preto, že nepíše v rodnom jazyku.
Ústav svetovej literatúry ponúka štvorročné interné doktorandské štúdium v študijnom programe Literárna veda odboru Filológia v spolupráci s Filozofickou fakultou UK v Bratislave. Tento rok vypísali školiteľky a školitelia šesť zaujímavých tém pre prijímacie pohovory na rok 2022/2023.
Naše najnovšie úspešné absolventky doktorandského štúdia sú Zuzana Kopecká a Kristína Kállay, ktoré obhájili svoje dizertačné práce v auguste 2021.
Dizertačná práca Zuzany Kopeckej s názvom Symptómy literárnej moderny v slovenskej a českej medzivojnovej próze analyzuje vybrané literárne texty zastupujúce literárnu modernu v slovenskej a českej medzivojnovej próze. Venuje sa románom Muž s protézou (1925) Jána Hrušovského, Dům o tisíci patrech (1929) Jana Weissa, Ztracený stín (1931) Egona Hostovského a Pisár Gráč (1940) Jozefa Cígera Hronského, cez ktoré hľadá možnosti implementovania slovenského a českého medzivojnového umenia do konceptu svetovej literatúry. Autorka text práve pripravuje na knižné vydanie. Jej školiteľka prof. PhDr. Mária Bátorová, DrSc. vypísala novú tému Alternatívna literárna scéna v 20. storočí („Vnútorná emigrácia“ ako znak moderny stredoeurópskych literatúr).
Kristína Kállay absolvovala doktorandské štúdium u doc. Mgr. Róberta Gáfrika, PhD. Jej dizertačná práca s názvom Orientalizmus v slovenskej dobrodružnej literatúre pre deti a mládež v prvej polovici dvadsiateho storočia sa sústreďuje na obraz orientálneho Iného. Skúma diela Africký zápisník (1936), Horami Sumatry (1936) a Príhody v divočine (1940) Ľuda Ondrejova, Smelý Zajko v Afrike (1931) Jozefa Cígera Hronského, Ňumba a Čumba (1946) Michala Štejnhíbela, detskú divadelnú hru Gašparko v Afrike (1933), poviedku Cesta dvoch bratislavských chlapcov do Afriky (1934) a mládežnícky román Vetroňom do Afriky (1947) Theodora Kunsta. V spomenutých dielach autorka pomocou nástrojov porovnávacej imagológie, postkoloniálnej literárnej kritiky a hermeneutiky Iného odkrýva prítomný rasový a koloniálny diskurz.
Informácie o doktorandskom štúdiu na Ústave svetovej literatúry SAV nájdete TU.
Prihlášky na doktorandské štúdium sa prijímajú od 1. do 31. mája. Viac informácií TU.
Tematickým ťažiskom čísla sú koncepty tvorivosti a prekladu. Jednotlivé štúdie ich uchopujú tak teoreticky – opätovným kladením si otázky hraníc a možností tvorivosti v preklade, ako aj metodologicky – tvorivou apropriáciou výskumných nástrojov a ich aplikáciou na bádateľskú interakciu s hybridnými objektmi. Na viacerých miestach sa tiež dotýkajú problému interakcie medzi človekom a technológiami i pretrvávajúcich mocenských hierarchií; zaoberajú sa tancom, trubadúrskou poéziou, neurónovými sieťami či queerovými perspektívami v translatológii. Aj kompozícia čísla ako celku nabáda ku kreatívnemu čítaniu plodných vzťahov výskumných objektov
a metodológií.
Téma čísla:
SUSAN BASSNETT – LAWRENCE VENUTI – JAN PEDERSEN – IVANA HOSTOVÁ
Translation and creativity in the 21st century
JÁN ŽIVČÁK
Vision ou manipulation ? Les problèmes éditoriaux d’une anthologie slovaque
des troubadours
MARY WARDLE
Translation as an embodied practice: The case of dance notation
ZUZANA HUSÁROVÁ – KAREL PIORECKÝ
Reception of literature generated by artificial neural networks
IVANA HOSTOVÁ
Queer perspectives in translation studies: Notes on two recent publications
Celý obsah čísla s prelinkovaním na jednotlivé texty nájdete TU.
