Hosťovská prednáška: Born to Write Another Language. Between Cognitive Constraint and Translingual Aesthetics

16 septembra, 2022Pozvánkyusvlwpadmin

Eugenia Kelbert Rudan. FOTO - ARCHÍV — Eugenia Kelbert Rudan. FOTO – ARCHÍVPrednáška v angličtine

Dr. Eugenia Kelbert Rudan
(University of East Anglia)

21. 9. 2022 (streda) o 14.00
Ústav svetovej literatúry SAV, zasadačka, v angličtine

Translingválna literatúra alebo literatúra písaná v inom ako materinskom jazyku má veľmi dlhú históriu, ale až v 20. storočí sa stala literárnym fenoménom – síce podľa niektorých marginálnym, ale stále viac známym trendom. Literatúra písaná v cudzom jazyku už niekoľko desaťročí provokuje debaty na témy takzvaných malých literatúr, postmonolingválnosti, nepreložiteľnosti a svetovej literatúry. S príchodom modernizmu sa zmenil aj postoj k jazyku, vďaka čomu sa translingvizmus stal jedným z významných prúdov novej estetiky, ktorá sa rozvíja dodnes. Dôkazom toho je skutočnosť, že už niekoľko najprestížnejších cien za literatúru získali diela autorov a autoriek píšucich v inom ako rodnom jazyku. V čom je teda tajomstvo úspechu Josepha Conrada, Samuela Becketta, Romaina Garyho, Josifa Brodského, Vladimíra Nabokova, Milana Kunderu a (v dobe nedávnejšej) Andreïa Makinea či Evy Hoffman? Ak majstrovstvo v druhom jazyku spočíva v imitácii rodených hovorcov, ako môže tento proces vyvrcholiť úplne originálnym štýlom? Prednáška Eugenie Kelbert Rudan z University of East Anglia sa bude zaoberať týmto fenoménom v súvislosti s otázkou, prečo sa to deje teraz.

Link:
https://us06web.zoom.us/j/84450735380?pwd=Nk1RaW5iTjQ3cjNjblEzSUpQYmRQUT09
Meeting ID: 844 5073 5380
Passcode: 321895

Eugenia Kelbert Rudan je aktuálne štipendistkou v rámci Národného študijného programu Slovenskej republiky na Ústave svetovej literatúry SAV. Pokračovať na Hosťovská prednáška: Born to Write Another Language. Between Cognitive Constraint and Translingual Aesthetics →

Pozvanie na prednášku/Einladung zum Vortrag: Teória systémov, poznanie a literatúra/Systemtheorie, Wissen und Literatur

8 septembra, 2022Pozvánkyusvlwpadmin

FOTO © - Thomas Bruederli — FOTO © – Thomas Bruederli

Hosťovská prednáška v nemčine tlmočená do slovenčiny
Thomas Klinkert
(Univerzita v Zürichu)

14. septembra 2022 (streda) o 14:00
Ústav svetovej literatúry SAV, zasadacia miestnosť
+ online

Für Deutsch bitte nach unten scrollen.

Súvislosti medzi poznaním a literatúrou sa v posledných desaťročiach prejavujú veľmi intenzívne, čo sa v neposlednom rade odráža aj na vzniku nových odborných termínov. V anglosaskom svete sa hovorí o Literature and Science Studies, vo francúzštine sa ustálil termín Épistémocritique. Recepcia v literárnych textoch spojená s vedomostnými prvkami z disciplín, ako sú matematika, fyzika, chémia alebo biológia, sa skúma na úrovni deja, ale aj diskurzívneho formovania či poetologickej reflexie. Často ide o cirkuláciu poznania, šíreného vo forme povrchného zjednodušovania a v literárnych textoch vyjadreného sprostredkovane, alebo máme do činenia s metaforizáciami, ktoré vychádzajú z literárnych textov a vstupujú do diskurzov poznania, kde sú ďalej komunikované. Aby sa tieto procesy a cirkulácia poznania dali presnejšie opísať, potrebujeme teoretický základ. Prednáška Thomasa Klingerta Systemtheorie, Wissen und Literatur, ktorú usporadúva Ústav svetovej literatúry SAV v spolupráci s Filozofickou fakultou Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, predstaví tento základ v zmysle téz prostredníctvom prvkov Luhmannovej teórie systémov. Profesor Univerzity v Zürichu uvedie hlavné črty tejto teórie a rozoberie pojmy ako autopoiéza, pozorovanie, symbolicky zovšeobecnené či komunikačné médium, ktoré považuje za vhodné na objasnenie vzťahu medzi literatúrou a poznaním.

Link na pripojenie:
https://us06web.zoom.us/j/82574505938?pwd=MHlkOUxSRmRBbGRSaTBwM0lCQnlSQT09
Meeting ID: 825 7450 5938
Passcode: 991834

Prednáška sa uskutočňuje v rámci projektu VEGA 2/0111/20 – Interdiskurzívne konštruovanie reality v literatúre.

Tlmočenie do slovenčiny cez Zoom.

Informácie o prednášajúcom:
https://www.rose.uzh.ch/de/seminar/wersindwir/mitarbeitende/klinkert.html

Einladung zum Gastvortrag in deutscher Sprache

Thomas Klinkert (Universität Zürich): Systemtheorie, Wissen und Literatur

Wo: Sitzungsraum des Instituts für Weltliteratur Slowakische Akademie der Wissenschaften, Dúbravská cesta 9, Bratislava

Wann: am 14. 9. 2022 um 14:00 Uhr.

Der Vortrag wird via Zoom ins Slowakische übersetzt.

Pokračovať na Pozvanie na prednášku/Einladung zum Vortrag: Teória systémov, poznanie a literatúra/Systemtheorie, Wissen und Literatur →

Rozhovor o francúzskej literatúre s Janou Truhlářovou

3 septembra, 2022Nové knihy, Rôzneusvlwpadmin

Vyrovnávanie sa so zahraničnými podnetmi je podmienkou vývinu každej literatúry. Pre národné literatúry, ktoré sa formovali až v posledných dvoch storočiach, to platí ešte oveľa viac. V nich zohrávajú podstatnú úlohu vzory či podnety prichádzajúce z iných kultúr, ale aj spôsob, ako k nim prijímajúca literatúra pristupuje. Osobitý problém predstavovalo pôsobenie a prijímanie západných literatúr na Slovensku v čase vzniku modernej slovenskej literatúry v 19. storočí a na prelome 19. a 20. storočia.
Ako dlho a ťažko prijímalo slovenské literárne prostredie diela Émila Zolu, Gustava Flauberta a Guy de Maupassanta, ktorí pôsobili na európsky vývin práve v tom čase, skúma Jana Truhlářová vo svojej monografii Dlhá cesta k porozumeniu.

V rozhovore pre Knižnú revue, ktorý pripravila Eva Andrejčáková, okrem iného povedala:

„Pri Flaubertovi mi to potvrdila práca vo veľkom medzinárodnom tíme, venovaná recepcii jeho tvorby, kde som mala možnosť pôsobiť. Z tohto porovnania vyplynuli takisto zaujímavé skutočnosti: preklady Pani Bovaryovej do niektorých jazykov – napríklad do ruštiny, ale aj do angličtiny – vznikli už rok po vydaní originálu v roku 1857, vo väčšine jazykov potom v nasledujúcich desaťročiach, najneskôr do 90. rokov 19. storočia. U nás sa Flaubert stretol presne s tými istými problémami ako Zola. Juraj Slávik Neresnický ho chcel preložiť a vydať už roku 1908, čo bolo aj tak pomerne neskoro, päťdesiat rokov po vydaní románu, ale aj tak mu to nedovolili.

Čo sa stalo?

Opäť zaúradovali hlavní nositelia literárnej mienky, Vajanský a Škultéty. Knihu odmietli zdanlivo pre nekvalitu prekladu, čo bola, isteže, do určitej miery oprávnená pripomienka, ale hlavný dôvod bol, že opäť išlo o spisovateľa z dekadentného Západu, ktorý predstavil model mravne padlej ženy a tá nesmela byť vzorom pre našich čitateľov, najmä čitateľky. V análoch Matice slovenskej a Živeny možno nájsť dokumenty, ktoré o románe hovoria ako nevhodnom pre slovenské ženy. Slovenská recepcia Flauberta síce nebola taká búrlivá ako v prípade Zolu, predsa len to v čase vzniku slovenského realizmu nebol bezprostredne žijúci a píšuci spisovateľ ako Émile Zola, ale reakcie na jeho tvorbu aj nedostatok jej hlbšieho poznania boli podobné a používali rovnaké argumenty. Veľmi dobre sa k tomuto paušálnemu odmietaniu na základe niektorých vonkajších kritérií vyjadrili ešte v medzivojnovom období Pavel Bujnák, Juraj Slávik a opakovane napríklad aj Alexander Matuška.“

Celý rozhovor v Knižnej revue si môžete prečítať TU.

Nová kniha: Mikuláš Bakoš – pluralitný literárny vedec v metodologickej diskusii dneška

31 augusta, 2022Nové knihyusvlwpadmin

Soňa Pašteková a Dušan Teplan editorsky pripravili zborník o novej interpretácii bádateľských koncepcií Mikuláša Bakoša.

Vďaka výstupom z vedeckej rozpravy, ktorú v novembri 2021 usporiadali Ústav svetovej literatúry SAV v Bratislave a Katedra slovenského jazyka a literatúry FF UKF v Nitre, vznikla dôležitá publikácia o diele literárneho vedca Mikuláša Bakoša. Zborník Mikuláš Bakoš – pluralitný literárny vedec v metodologickej diskusii dneška zdôrazňuje potrebu novej interpretácie jeho bádateľského odkazu. Prispeli doň Ivo Pospíšil, Ján Gbúr, Soňa Pašteková, Ondřej Sládek, Martin Navrátil a Dušan Teplan. „Prezentovanie rozmanitosti Bakošových výskumov vo vzájomnom zrkadlení, dopĺňaní sa a interakcii recepčných prístupov dynamicky prekračuje svoju dobu ako otvorený koncept vedeckého myslenia. Jeho odvážne stieranie hraníc humanitných disciplín a vnímanie umeleckého sveta naprieč spoločenskovednými odbormi (literárna veda, lingvistika, filozofia, sociológia, psychológia, vedy o kultúre a umení a pod.) sa napokon javí ako ideálna metodologická koncepcia a kľúč k serióznemu obsiahnutiu významu vedeckých podnetov v tímovej spolupráci odborníkov z najrozličnejších výskumných oblastí,“ píše editorská dvojica v úvode publikácie.

Obsah publikácie nájdete TU.
Viac o publikácii si prečítate TU.

Feminism and Modernity in Anglophone African Women´s Writing: nová kniha

23 augusta, 2022Nové knihyusvlwpadmin

Vo vydavateľstve Routledge práve vyšla nová monografia anglistky a komparatistky Dobroty Pucherovej.

Kniha Feminizmus a modernita v literatúre anglofónnych afrických autoriek. Globálny kontext 21. storočia ponúka nové čítanie tvorby anglofónnych afrických autoriek z posledných šiestich desaťročí. Tieto texty sa zvykli interpretovať z postkoloniálnej perspektívy, D. Pucherová však zvolila transnárodný a transhistorický feministický prístup. Porovnáva diela naprieč časom a priestorom a umožňuje tak vnímať písanie anglofónnych Afričaniek ako integrálnu súčasť ženskej literárnej histórie. Čítaním tejto literatúry v porovnávacom kontexte so západnými autorkami od 18. storočia vytvorila monografiu, ktorá zdôrazňuje univerzálnosť patriarchálneho zneužívania „tradícií“ na utláčanie žien, odhaľuje paralely medzi ženskými hnutiami po celom svete a z toho vyplývajúce podobnosti vo feministickej imaginácii. Viac o knihe TU.

Prečítajte si úvod TU.

Vychádza nové číslo časopisu World Literature Studies 2/2022: Svetová literatúra z pohľadu „malých“ literatúr

14 júla, 2022Správyusvlwpadmin

Róbert Gáfrik
Miloš Zelenka
(eds.)

V posledných desaťročiach sa svetová literatúra chápe ako kánon alebo systém, do ktorého texty vstupujú prostredníctvom „veľkých“ literatúr, písaných v hegemónnych jazykoch ako angličtina. Texty z menších literatúr musia spĺňať takpovediac niečo navyše, aby dosiahli status svetovej literatúry. Tento koncept predstavuje svetovú literatúru ako korelát politickej a ekonomickej moci. Aktuálne číslo prináša štúdie reflektujúce vzťah „malých” literatúr k svetovej literatúre, pričom nastoľujú aj epistemologické a etické otázky.

Téma čísla:

MILOŠ ZELENKA
The concept of world literature in Czech and Slovak comparative literary studies
WOOK-DONG KIM
Against Sinocentrism: Internal orientalism in world literature
SONALI GANGULY – LIPIKA DAS
The Biswa Sahitya Granthamala (World literature book series) as a reaction to English
linguistic domination in Odisha
PAULS DAIJA – BENEDIKTS KALNAČS
“Provincializing” world literature: The role of translations in shaping 19th-century
Latvian culture
RADU VANCU
The post-national Celan: The imperfect triangulation from (abandoned) Romanian poetry to world literature and back
CHARLES SABATOS
Prague beyond Kafka: Rethinking minor literature through the work of Jiří Langer

Celý obsah čísla s prelinkovaním na jednotlivé texty nájdete TU.

Nová výzva na príspevky do časopisu World Literature Studies

23 júna, 2022Rôzneusvlwpadmin

Nová výzva na príspevky do čísla World Literature Studies 2/2023 sa zameriava na štúdie v angličtine na tému The Many Faces of Resilience and Healing in Contemporary Narratives. Kľúčové slová plánovanej témy sú resilience, healing, vulnerability, ethics of care, narrative therapy.

Editorkou čísla je prof. Ana MŞ Fraile Marcos, Universidad de Salamanca.

Abstrakty prijímame do 31. júla.

Bližšie informácie nájdete na webstránke časopisu TU.

Márii Bátorovej udelili Čestnú plaketu SAV Ľudovíta Štúra

23 júna, 2022Správy, Udalostiusvlwpadmin

FOTO - Martin Bystriansky — Mária Bátorová s manželom. FOTO – Martin Bystriansky

S vyjadrením úcty a vďaky ocenili prof. PhDr. Máriu Bátorovú, DrSc. z Ústavu svetovej literatúry SAV. Ako pracovníčka akadémie, ktorá sa svojou prácou stala súčasťou histórie Slovenskej akadémie vied, si v pondelok 20. júna 2022 prevzala Čestnú plaketu SAV Ľudovíta Štúra za zásluhy v humanitných a spoločenských vedách. Srdečne blahoželáme.

Viac o odovzdávaní ceny si môžete prečítať TU.

Hosťovská prednáška: This Is Not An Original. Linguistic Relativity and the Translated Text

20 júna, 2022Pozvánkyusvlwpadmin

Prednáška v angličtine
Dr. Eugenia Kelbert Rudan
(University of East Anglia)

29. júna 2022 (streda) o 10:00
Ústav svetovej literatúry SAV + online

Implikácie nedávneho „bilingválneho obratu“ v psycholingvistike zatiaľ neboli v translatológii plne preskúmané napriek tomu, že dvojjazyčnosť je v centre pozornosti tohto vedného odboru. Patrí sem najmä nedávny pokrok v chápaní jazykovej relativity. Eugenia Kelbert Rudan prezentuje vo svojej prednáške Toto nie je originál: Jazyková relativita a preklad názor, že aktuálna nedeterministická interpretácia jazykovej relativity poskytuje nový pohľad na viaceré kľúčové oblasti translatológie. Ide najmä o skúmanie tzv. prekladových univerzálií, t. j. textových charakteristík, ktoré sú špecifické pre preklady. Navrhovaný prístup k prekladu z perspektívy jazykovej relativity si teda vyžaduje sústredenejší výskum preloženého textu ako takého druhu literatúry, ktorý sa svojou podstatou líši od originálu. Preložený text sa ani zďaleka nepribližuje tomu, čo by autor či autorka mohli napísať v cieľovom jazyku a prináša osobitný druh literárnej hodnoty, ktorá nemohla vzniknúť v procese písania originálu.

Pripojenie:
https://us06web.zoom.us/j/85196234711?pwd=TDNEbHlYOTJBcGlQQXhUOU9nOFRuUT09

Meeting ID: 851 9623 4711
Passcode: 059274

Eugenia Kelbert Rudan je aktuálne štipendistkou v rámci Národného študijného programu Slovenskej republiky na Ústave svetovej literatúry SAV. Na University of East Anglia je držiteľkou postdoktorandského štipendia Leverhulme, podieľa sa tu aj na vedení Centra pre výskum stredovýchodnej Európy a postsovietskeho priestoru (https://www.eastcentre-uea.org/) a zároveň pôsobí ako odborná asistentka na Vysokej škole ekonomiky v Moskve. Pokračovať na Hosťovská prednáška: This Is Not An Original. Linguistic Relativity and the Translated Text →

Prednáška Róberta Gáfrika: Príbehy a piesne z brehov Gangy

10 júna, 2022Pozvánkyusvlwpadmin

Prednáška

13. jún 2022 (pondelok) o 18.00

Letná čitáreň U červeného raka

Klariská 16, Bratislava

Indická literatúra je rozsiahla a rozmanitá, ako je rozsiahly a rozmanitý indický subkontinent. Nájdeme v nej pútavé príbehy, jedinečnú fantáziu či hlboké city a myšlienky, ktoré patria k vrcholom svetovej slovesnosti. Je písaná v mnohých jazykoch, starých aj nových. Prehovára k obdivovateľom umeleckosti, ale dokáže osloviť aj jednoduchosťou. Prednáška doc. Mgr. Róberta Gáfrika, PhD. z Ústavu svetovej literatúry priblíži výnimočnosť indickej literárnej tradície a upriami pozornosť na jej miesto vo svetovej literatúre. Bude hovoriť o védách, najstarších indických literárnych pamiatkach, o veľkých eposoch Rámájana a Mahábhárata aj o významných starých básnikoch a velikánoch modernej literatúry. Rozprávanie o indickej literatúre doplní prednes ukážok z diela Kálidásu v preklade Ivana Kupca a básní Rabíndranátha Thákura v preklade Ľubomíra Feldeka.