Nová výzva na príspevky do čísla World Literature Studies 2/2023 sa zameriava na štúdie v angličtine na tému The Many Faces of Resilience and Healing in Contemporary Narratives. Kľúčové slová plánovanej témy sú resilience, healing, vulnerability, ethics of care, narrative therapy.
Editorkou čísla je prof. Ana MŞ Fraile Marcos, Universidad de Salamanca.
Abstrakty prijímame do 31. júla.
Bližšie informácie nájdete na webstránke časopisu TU.
S vyjadrením úcty a vďaky ocenili prof. PhDr. Máriu Bátorovú, DrSc. z Ústavu svetovej literatúry SAV. Ako pracovníčka akadémie, ktorá sa svojou prácou stala súčasťou histórie Slovenskej akadémie vied, si v pondelok 20. júna 2022 prevzala Čestnú plaketu SAV Ľudovíta Štúra za zásluhy v humanitných a spoločenských vedách. Srdečne blahoželáme.
Viac o odovzdávaní ceny si môžete prečítať TU.
Prednáška v angličtine
Dr. Eugenia Kelbert Rudan
(University of East Anglia)
29. júna 2022 (streda) o 10:00
Ústav svetovej literatúry SAV + online
Implikácie nedávneho „bilingválneho obratu“ v psycholingvistike zatiaľ neboli v translatológii plne preskúmané napriek tomu, že dvojjazyčnosť je v centre pozornosti tohto vedného odboru. Patrí sem najmä nedávny pokrok v chápaní jazykovej relativity. Eugenia Kelbert Rudan prezentuje vo svojej prednáške Toto nie je originál: Jazyková relativita a preklad názor, že aktuálna nedeterministická interpretácia jazykovej relativity poskytuje nový pohľad na viaceré kľúčové oblasti translatológie. Ide najmä o skúmanie tzv. prekladových univerzálií, t. j. textových charakteristík, ktoré sú špecifické pre preklady. Navrhovaný prístup k prekladu z perspektívy jazykovej relativity si teda vyžaduje sústredenejší výskum preloženého textu ako takého druhu literatúry, ktorý sa svojou podstatou líši od originálu. Preložený text sa ani zďaleka nepribližuje tomu, čo by autor či autorka mohli napísať v cieľovom jazyku a prináša osobitný druh literárnej hodnoty, ktorá nemohla vzniknúť v procese písania originálu.
Pripojenie:
https://us06web.zoom.us/j/85196234711?pwd=TDNEbHlYOTJBcGlQQXhUOU9nOFRuUT09
Meeting ID: 851 9623 4711
Passcode: 059274
Eugenia Kelbert Rudan je aktuálne štipendistkou v rámci Národného študijného programu Slovenskej republiky na Ústave svetovej literatúry SAV. Na University of East Anglia je držiteľkou postdoktorandského štipendia Leverhulme, podieľa sa tu aj na vedení Centra pre výskum stredovýchodnej Európy a postsovietskeho priestoru (https://www.eastcentre-uea.org/) a zároveň pôsobí ako odborná asistentka na Vysokej škole ekonomiky v Moskve. Pokračovať na Hosťovská prednáška: This Is Not An Original. Linguistic Relativity and the Translated Text
Indická literatúra je rozsiahla a rozmanitá, ako je rozsiahly a rozmanitý indický subkontinent. Nájdeme v nej pútavé príbehy, jedinečnú fantáziu či hlboké city a myšlienky, ktoré patria k vrcholom svetovej slovesnosti. Je písaná v mnohých jazykoch, starých aj nových. Prehovára k obdivovateľom umeleckosti, ale dokáže osloviť aj jednoduchosťou. Prednáška doc. Mgr. Róberta Gáfrika, PhD. z Ústavu svetovej literatúry priblíži výnimočnosť indickej literárnej tradície a upriami pozornosť na jej miesto vo svetovej literatúre. Bude hovoriť o védách, najstarších indických literárnych pamiatkach, o veľkých eposoch Rámájana a Mahábhárata aj o významných starých básnikoch a velikánoch modernej literatúry. Rozprávanie o indickej literatúre doplní prednes ukážok z diela Kálidásu v preklade Ivana Kupca a básní Rabíndranátha Thákura v preklade Ľubomíra Feldeka.
Minuloročné číslo časopisu Verzia sa venovalo na Slovensku zriedkavému prekladu japonskej literatúry. Myšlienka sa zrodila v hlave pedagóga a prekladateľa z japončiny Františka Pauloviča. Spoločne s kolegyňami a kolegami vybrali a preložili z tohto „vzdialeného“ jazyka im blízke diela, čím vznikla pozoruhodná koláž rôznorodých textov z hľadiska času vzniku aj žánru, ktoré ilustrujú literárne tendencie v súčasnej japonskej beletrii. Keďže minulý rok sa časopis pre pandemické opatrenia nepodarilo naživo predstaviť verejnosti, tvorivý tím sa s publikom stretne na podujatí až teraz. Prezentácia japonského čísla Verzie sa uskutoční v pondelok 6. júna o 18. hodine v letnej čitárni Mestskej knižnice na Klariskej 16 v Bratislave, moderuje náš kolega Igor Tyšš.
Číslo je zadarmo dostupné na webe časopisu Verzia: www.verzia.doslov.sk, kde je možné si objednať online predplatné na najnovšie čísla.
Hosťovská prednáška
doc. RNDr. Tomáš Hoskovec, CSc
1. júna 2022 (streda) o 14:00
Ústav svetovej literatúry SAV + online
Pražský lingvistický kroužek (PLK) nie je uzavretou kapitolou dejín. Ide o činné ohnisko vedeckého bádania, ktoré funguje nezávisle od akademických inštitúcií a pôsobí v medzinárodnom meradle: usporadúva medzinárodné sympóziá a vydáva medzinárodné publikácie, svoju vlastnú minulosť reflektuje vo svetových súvislostiach a rovnako tak formuluje aj svoj súčasný program zameraný do budúcnosti. Program súčasného PLK sa volá „celostná filológia“ a dá sa charakterizovať ako procesuálna semiológia. Aktuálne pritom rozvíja funkčný štrukturalizmus, ktorým sa PLK vymedzuje od samého počiatku. Vyznačuje sa širokým rozpätím od popisu jazykového systému až po výklad umeleckých textov, dokonca semiologických udalostí nejazykových alebo nie výlučne jazykových.
Súčasný predseda PLK Tomáš Hoskovec vysvetlí hlavné rysy pojmového aparátu celostnej filológie. Predstaví novú sériu publikácií Travaux du Cercle linguistique de Prague, ktorá už priebežne vychádza, aj samostatnú sériu Archives du Cercle linguistique de Prague, ktorá sa zatiaľ pripravuje. Pozve na medzinárodné sympózium „Jazyková pestrosť súčasnej Európy“, ktorú PLK usporadúva 21. až 23. septembra 2022 v Prahe pri príležitosti českého predsedníctva v Rade Európskej únie. Ponúkne aj prednáškový cyklus „Európske hodnoty a ich objektivizujúce uchopenie“.
Viac o Pražskom lingvistickom krúžku a jeho publikáciách nájdete TU.
Online podujatie
25. 5. 2022 (streda) o 14:00
Náš český kolega, vedecký pracovník Slovanského ústavu AV ČR v Prahe Alexander Kratochvil sa zameriava na výskum ukrajinskej, českej, ruskej a nemeckej literatúry v komparatívnych vzťahoch. Ťažiskom jeho záujmu sú „karpatské literatúry“, pamäť, trauma, kultúra spomínania, zároveň prekladá ukrajinskú beletriu do nemčiny a venuje sa translatológii. Ako hosť Ústavu svetovej literatúry SAV v Bratislave vystúpi s prednáškou pod názvom Uvědomit si zkušenosti a vzpomínat se, to vyžaduje příběhy o traumatickej a posttraumatickej pamäti 20. storočia v európskych literatúrach. Vo svojej prezentácii objasní pojmy a koncepty pamäti a traumy s ich prepojením na literatúru. Bude hovoriť o tom, ako možno literárnovednou analýzou utvárania pamäti ozrejmiť procesy a funkcie kultúry spomínania v literárnych textoch. Za výstižný príklad v súčasnej literárnej produkcii považuje romány, ktoré riešia otázku medzigeneračného odovzdávania traumy a jej dôsledkov. Na príkladoch diel z českej literatúry (Jakuba Katalpa Němci, Zdeněk Šmíd Cejch či Jáchym Topol Chladnou zemí) ukazuje, ako významne literatúra prispieva k spoločenskej debate o utváraní identity a spoločenských procesov, ktoré k nej vedú. Na tomto pozadí analyzuje aj prepojenia literárneho rozprávania, kultúrnej pamäti a reflexie, resp. rozprávania o traume.
Prednášku môžete sledovať online na tomto linku:
https://us06web.zoom.us/j/83758250321?pwd=ak51dmt0T2dSWEVkdzJhODFLY29KUT09
Publikácie Alexandra Kratochvila:
Posttraumatisches Erzählen
Paměť a trauma
doc. Dr. Alexander Kratochvil:
Hosťovská prednáška/Gastvortrag
Dr. Carola Heinrich: Postsovietske inscenácie. „Obraz Rusa“ vtedy a teraz
18. 5. 2022 (streda/Mittwoch) 14:00
Ústav svetovej literatúry SAV + online
Prednáška bude v nemčine, diskusia v nemčine, slovenčine a angličtine./Der Vortrag ist auf Deutsch, Diskussion auf Deutsch, Slowakisch und Englisch. Für mehr Informationen in deutscher Sprache bitte nach unten scrollen.
Mocenské vzťahy medzi Sovietskym zväzom ako centrom a štátmi „východného bloku“ sú porovnateľné so vzťahom západných koloniálnych štátov k ich kolóniám. Na základe tejto premisy sa Sovietsky zväz a jeho nástupnícky štát Rusko považujú za hegemónnu mocnosť v postkoloniálnom zmysle. Z tejto postkoloniálnej perspektívy sa v prednáške pozrieme na dôsledky sovietskej dominancie voči dvom kultúram, ktoré boli v minulosti pod silným sovietskym vplyvom: na Kubu a Rumunsko. Reakcie na zánik hegemónnej moci Sovietskeho zväzu budeme osvetľovať na základe ich inscenovania v divadle, performancii, filme, videu a v rozhlasovej hre po roku 1989. Komparatívna analýza skúma mocenské štruktúry na základe teórií prekladu, translácie; reflektuje zmenu úlohy, reprezentácie a prisudzovania kultúrneho obrazu „Rusa/Rusky“ po rozpade Sovietskeho zväzu. Analýza translačných procesov sa realizuje v dvoch úrovniach: v časovej prostredníctvom vytvárania kultúrnej pamäti a v priestorovej prostredníctvom identifikácie cez hybridizáciu. Zameriavame sa na otázku, akým spôsobom sa v inscenáciách prispieva ku konštruovaniu, reflexii a transformácii kultúrnych vzorcov vnímania. Na štyroch exemplárnych prípadových štúdiách ukážeme, ako sa tieto translačné procesy inscenujú a ako sa v ich dôsledku konštruuje kultúrna pamäť a identita. Riešenia siahajú od inverzie mocenských vzťahov subverzívnym humorom cez nostalgickú túžbu až po zlyhanie prekladu, translácie.
Základné tézy prednášky v pracovnom preklade do slovenčiny si môžete preštudovať TU.
Link:
https://us06web.zoom.us/j/86962835246?pwd=bUVHSHk0MjRhb2JYSUZ1Ty9YRy9adz09
Meeting ID: 869 6283 5246
Passcode: 570657
Carola Heinrich sa narodila v Temešvári. V rokoch 2005 až 2011 absolvovala štúdium romanistiky, talianistiky a komunikačných štúdií na LMU v Mníchove a na Univerzite v Havane. Pokračovať na Hosťovská prednáška: Postsowjetische Inszenierungen. Das Bild „des Russen“ damals und heute
Po skvelom výbere esejí súčasného maďarského spisovateľa Pétera Nádasa pod názvom Stav vecí sa zrodil aj výnimočný výber z esejistiky, publicistiky a príležitostnej tvorby jeho súputníka Pétera Esterházyho (1950 – 2016). Kniha Život slov je v poradí druhým zväzkom pozoruhodnej esejistickej edície Dunaj vydavateľstva Platforma pre literatúru a výskum (editor Radoslav Passia) a vychádza opäť v slovenskom preklade Renáty Deákovej. Autorkou doslovov oboch kníh je hungaristka a literárna vedkyňa Judit Görözdi, ktorá sa už roky sústredene venuje recepcii maďarskej prózy v slovenskom kultúrnom prostredí. Diela spomenutých maďarských autorov analyzuje aj v monografii Dejiny v súčasných maďarských románoch, ktorá vyšla v roku 2019 v spolupráci Ústavu svetovej literatúry SAV a vydavateľstva Veda.
V slovenskom výbere nájdeme texty Pétera Esterházyho zamerané na kľúčové otázky postmodernej poetiky – jazyk, literárnosť, ich možnosti a vlastnosti, na problémy literárneho a kultúrneho života, na knihy a umeleckú tvorbu iných autoriek a autorov a na vzťah maďarskej kultúry k širšiemu kontextu.
„Esterházyho publicistika v zásade skôr nastoľuje problémy než ,súdi‘ ich aktérov: vďaka jazykovým hrám a svojmu humoru si udržiava možnosť pochybovať aj o sebe samej a s čitateľom nadväzuje dialóg,“ píše Judit Görözdi v doslove knihy.
Celý text doslovu si môžete prečítať TU.
Informácie o oboch tituloch edície Dunaj nájdete TU.
Popri prestížnej cene o najlepšie prozaické dielo uplynulého roka vyhlasuje Anasoft litera v spolupráci s Literárnym informačným centrom aj študentskú verziu tejto literárnej ceny na Slovensku. Jej názov je René – Anasoft litera gymnazistov, prebieha už šiesty rok a rozhodujú o nej študentky a študenti vybraných gymnázií a stredných škôl. Päticu kníh, medzi ktorými hľadajú tú „svoju“ najlepšiu, vyberala odborná porota, ktorej členkou je tento rok aj naša kolegyňa, germanistka, literárna vedkyňa, prekladateľka, redaktorka a rodová expertka Jana Cviková. Spolu s ňou rozhodovali o finálovej päťke poľská prekladateľka a spisovateľka Weronika Gogola, literárna vedkyňa a pedagogička Tamara Janecová, redaktor, literárny kritik a prekladateľ Gábor Csanda a literárny vedec, prekladateľ a vysokoškolský pedagóg Marián Andričík. Vybrali diela týchto autoriek a autorov: Nicol Hochholczerová: Táto izba sa nedá zjesť (KK Bagala, 2021), Jana Micenková: Krv je len voda (Marenčit PT, 2021), Mariana Čengel Solčanská: Proces s mŕtvym (Ikar, 2021), Arpád Soltész: Zlodej (Ikar, 2021), Marek Vadas: Šesť cudzincov (KK Bagala, 2021).
Jana Cviková sa o vybraných tituloch pre cenu René vyjadrila: „Každý z nich je výnimočný osobitým literárnym spracovaním vážnej témy – mnohých tvárí násilia; v rôznom pomere sa tu prelínajú súkromné príbehy s verejnými a až analyticky striedajú rôzne perspektívy. Poetika siaha od štýlu drsnej novinárskej školy cez takmer surreálnu obraznosť pre vyjadrenie najintímnejších zranení po filmovým strihom diktovanú dynamiku striedania scén.“
Viac informácií o cene René nájdete TU.