V Ústave svetovej literatúry SAV sa v stredu 20. apríla 2016 konala hosťovská prednáška Charlesa Sabatosa, docenta na Yeditepe University v Istanbule. Sabatos je v súčasnosti štipendistom NŠP v Ústave svetovej literatúry SAV. Pochádza z USA, doktorát získal na Michiganskej univerzite. Bol štipendistom Fulbrightovej nadácie a pôsobil na Univerzite Komenského. Vedecky sa zameriava na nadnárodné kontexty stredo- a východoeurópskej literatúry, najmä na orientalizmus a imagológiu v modernej a súčasnej próze.

Vo svojej prednáške Sabatos predstavil obraz Turkov v stredoeurópskej historickej próze 19. a 20. storočia, v ktorej Turci stelesňovali inakosť, voči ktorej sa vymedzovali národné identity. Osmanské vpády do strednej Európy nadobudli počas obdobia národného obrodenia metaforický význam útlaku menšinových identít, najmä v žánri historickej prózy. Táto skúsenosť formovala národné literatúry menších národov ako Slováci, Bosniaci či Maďari aj po definitívnom osmanskom ústupe. Obraz Turka a Orientu tu slúžil ako posunutá metafora pre túžbu získať určitú mieru nezávislosti od politicky dominantného národa. V historickom románe 20. storočia sa táto téma stala exotickým prvkom v snahe pritiahnuť publikum, zatiaľ čo postmoderné prístupy v 80. rokoch 20. storočia viedli k ironickejšiemu stvárňovaniu „tureckej“ témy.
Pojem André Gingricha „hraničný orientalizmus“ rozlišuje v rakúskej kultúrnej pamäti medzi „dobrým moslimom“ a „zlým moslimom“. Diskusia po prednáške však poukázala na účelovú manipuláciu s obrazom Turka v stredoeurópskej literatúre, pričom základná binárna schéma inakosti zostáva zachovaná. Hovorilo sa aj o výraznej rodovej dimenzii tejto témy a jej žánrových obmedzení.

Dobrota Pucherová