Spisovateľ Péter Nádas má významné postavenie v domácej maďarskej aj vo svetovej literatúre, jeho diela dlhodobo vychádzajú vo veľkých i menších jazykoch. Ich recepciu podrobne skúma aj literárna veda u nás, v slovenskom preklade mu od roku 1999 doteraz vyšiel už celý rad kníh – román Koniec rodinnej ságy, Kniha pamätí, trilógia Paralelné príbehy, zbierky esejí Hamlet je slobodný a Stav vecí, súbor drám Upratovanie či autobiografická knižná esej Vlastná smrť. O pôvodnú tvorbu tohto uznávaného súčasného maďarského autora sa stará vydavateľstvo Jelenkor, ktoré počas minulého leta uprostred pandémie prenieslo formát literárnych večerov do online priestoru a odštartovalo na sociálnych sieťach seriál s hashtagom #olvassnádast (#čítajnádasa), kde sa pravidelne čítajú jeho vybrané diela a prebiehajú súvisiace online diskusie. Hostkou jednej z nich bola hungaristka Judit Görözdi, riaditeľka Ústavu svetovej literatúry SAV, ktorý okrem iného spolupracuje aj na odbornom spracovaní Nádasových textov (v roku 2010 usporiadal vedeckú konferenciu Stredoeurópsky kontext tvorby Pétera Nádasa a následne zostavil a spoluvydal editovanú kolektívnu vedeckú monografiu Priestory vnímania – Tvorba Pétera Nádasa).
Rozhovor s Judit Görözdi viedla moderátorka Anna Ott, spoločne sa ponorili do rôznych spôsobov čítania Nádasových diel, odhaľovali ich vzájomné prepojenia a jedinečnosti, šírku kontextov, vyzdvihli možnosti mentálnej čitateľskej práce s autorovými úvahami o mechanizmoch moci a princípoch slobody, o podstate vzťahov a intimity, o presných nastaveniach a modeloch ľudského správania, o schopnosti spoločenskej aj osobnej sebareflexie, zdôraznili príležitosť, ba priam nevyhnutnosť otvorene vnímať odkazy jeho mnohovrstevnatých textov, ktoré dokážu človeka vnútorne meniť.

Rozhovor v maďarčine je dostupný na stránke: https://www.facebook.com/NadasPeter.Jelenkor/videos/287826102831362

Recenziu na monografiu Priestory vnímania – Tvorba Pétera Nádasa, ktorú zostavila Judit Görözdi, si môžete prečítať TU.

Prečítajte si aj doslov Judit Görözdi ku knihe esejí Stav vecí (prel. Renáta Deáková) , ktorá vyšla v roku 2020 vo vydavateľstve PLAV: Doslov_Stav_veci.

Moderna a my alebo dobrodružstvo myslenia

Pojmy „moderný“, „moderna“, „postmoderna“ vyvolávajú v mysliach ľudí rôzne súvislosti a nikto presne nevie, čo sa pod nimiskrýva. Väčšinou si bežne myslíme, že znamenajú „súčasný“, „na pulze čias“ „in“…,  no nie je tomu celkom tak.

Moderna je široký pojem a jej definície určujú najrôznejšie jazykové, intelektuálne
či zemepisné súradnice, aby vymedzili prekonané prúdy umenia, filozofie a náboženstva proti tým nastupujúcim.  O podobách sveta v spomenutých súvislostiach hovorí prof. PhDr. Mária Bátorová, DrSc. vo svojom článku, ktorý uverejnil portál aktuality.sk. Článok je súčasťou rubriky Veda, výskum – naša šanca. Môžete si ho prečítať TU.

Literárne patografie ako kroniky utrpenia. O analogizáciách prežívania chorôb v autobiografických dielach nemecky píšucich autorov a autoriek.
Ingeborg Bachmann, Thomas Bernhard, Fritz Zorn, Kathrin Schmidt

Mgr. Roman Mikuláš, PhD.
Prednáška zo dňa 24. 2. 2021,
Ústav svetovej literatúry SAV

Téma metafory a jej súvislosti s chorobami človeka otvára škálu názorov na sebareflexiu v literárnych dielach. Roman Mikuláš vo svojej prednáške približuje metaforizáciu choroby ako spôsob myslenia, ktorý umožňuje opísať nové fenomény a búrať tabu. Východiskom jeho postoja je presvedčenie, že hovoriť o chorobe znamená metaforizovať ju.  Do problematiky ťažko uchopiteľných skúseností autorov a autoriek na pozadí psychických a fyzických chorôb vo vzťahu k metafore  nás uvádza cez autobiografické texty Ingeborg Bachmann, Thomasa Bernharda, Fritza Zorna a Kathrin Schmidt.

Záznam z prednášky si môžete vypočuť TU.

Nové spôsoby písania dejín v súčasnom francúzskom románe. P. Modiano, L. Binet, S. Germain

Mgr. Silvia Rybárová, PhD.
Prednáška zo dňa 27. januára 2021,
Ústav svetovej literatúry SAV

Spracovanie dejín v románoch prináša so sebou aj riziká. Spočívajú najmä v tom, že autori a autorky pracujú s historickou pravdou. Ako sa môžu venovať historickej téme, akou formou sa identifikujú so svojím rozprávačom? Je únosná miera vplyvu zábavnej kultúry na seriózne fakty a informácie? Týchto pálčivých tém sa v uplynulých rokoch dotýkajú francúzske romány a v súvislosti so silnejúcim záujmom o udalosti 2. svetovej vojny vyvolávajú polemiky. Aktuálny kontext románového spracovania dejín priblížila vedecká pracovníčka ÚSvL SAV Silvia Rybárová v troch dielach súčasnej francúzskej literatúry.

Záznam prednášky si môžete vypočuť TU.